31.12.2013    Vlak  " ŽIVOT "

Život nie je ničím iným, ako cesta vlakom. Cesta vlakom, skladajúca sa z nastupovania a vystupovania, preplnená nehodami, príjemnými prekvapeniami, ale tiež hlbokým smútkom. Narodením nasadáme do vlaku a stretávame v ňom osoby, s ktorými by sme si priali ostať počas celej našej cesty - našich rodičov. Žiaľ, realita je iná. Oni na niektorej stanici vystúpia a my prichádzame o ich lásku, pochopenie, toleranciu, priazeň a nenahraditeľnú prítomnosť.

To ale neprekáža tomu, aby do vlaku života nastúpili iné osoby, ktoré sa pre nás stanú veľmi dôležitými. Prichádzajú naši priatelia aj zázračné lásky. Medzi osobami, ktoré cestujú týmto vlakom sa nájdu aj také, ktoré sa prišli len previezť. Také, ktoré pri cestovaní vyvolávajú len smútok. Ale tiež také, ktoré chodia po vlaku a sú pripravené pomôcť tým, čo pomoc potrebujú. Mnohé osoby po vystúpení v nás zanechávajú trvalú clivosť, iné prejdú tak nepozorovane, že si ani neuvedomíme kedy uvoľnili miesto. Je zaujímavé, že niektorí cestujúci, ktorých často veľmi milujeme, obsadia miesto vo vagónoch, ktoré sú najďalej toho nášho. Preto budeme musieť prejsť našu cestu bez nich. Samozrejme nič nebráni tomu, aby sme sa počas cesty poobzerali po našom vagóne a vybrali sa k nim. Ale už si nebudeme môcť sadnúť vedľa nich, lebo toto miesto už bude obsadené inou osobou. Nedá sa nič robiť, treba s tým žiť.

Tvoja cesta vyzerá práve takto: Je plná výziev, snov, fantázie, očakávania, stretávaní a rozlúčok. Ale nikdy návratov. Pokús sa nadviazať známosť s každým cestujúcim, hľadajúc v každom z nich niečo dobré. Pamätaj, že v hociktorom úseku cesty môžu koktať a ty im pravdepodobne budeš musieť porozumieť, pretože aj tebe sa veľakrát bude pliesť jazyk a nájde sa niekto, kto ti porozumie.

Veľké tajomstvo spočíva v tom, že nikdy nevieš na akej stanici vystúpiš, ani kde vystúpia tvoji spoločníci, ani tebe milý cestujúci z vedlajšieho vagóna. A dokonca ani ten, kto má miesto po tvojom boku. Zamýšľam sa, či vo chvíli keď vystúpiš z vlaku pocítiš nostalgiu. Verím, že áno. Oddeliť sa od niektorých priateľov, s ktorými si cestoval, bude bolestné. Opustiť našich životných partnerov a deti, a nechať ich samé, nemusí byť ľahké. Ale drž sa nádeje a ver, že raz prídeš na hlavnú stanicu a uvidíš, ako vystupujú s batožinou, ktorú pri nastupovaní nemali. Myšlienka, že si sa pričinil o to, aby sa ich batožina zväčšovala a stávala sa hodnotnejšou ťa urobí šťastným.

Priateľ môj, využij tvoju cestu vlakom čo najviac pre prospech svoj aj iných, lebo lístok na cestu má nesmiernu hodnotu. Správaj sa tak, aby keď príde chvíľa vystupovania, na tvojom práznom mieste zostali milé spomienky pre tých, ktorí v ceste pokračujú...

Šťastnú cestu,

Zuzana a Radko dedovi pri príležitosti 50-tých narodenín