Najnovšie články nájdete vždy dolu

Milí kukatelia, sekcia Dedovo Enko v sebe ukrýva postupy a metódy stavby koľajovej cesty, terénu, budov a ostatných prírodných alebo technických zaujímavostí na rovnomennom koľajisku I a II v merítku 1:160. Jednotka žiaľ dnes už neexistuje, no obraz aj zvuk ponechávam pre budúce generácie. Dvojka sa usilovne dokončuje. Námetom je podhorský vidiek v období vrcholného socializmu.

DEDOVO ENKO I.

Prvé kroky - modelárska sezóna 2009 - 2011

Plán a skutočnosť

Ako som uviedol v úvode, v History, mojou prioritou pri stavbe Enkového koľajiska bude krajinotvorba, a tak odpadli starosti so složitým návrhom koľajového plánu. Išlo iba o to, aby mašinky mali dostatok priestoru pri svojich potulkách modelovou prírodou a aby koľajisko netvorilo iba akúsi placku s navŕtanými kopčekmi. Na prvý pohľad vyzerá plánik ako vlakodrom, ale v skutočnosti ide iba o jeden dlhý okruh kde sa koľajová cesta tri razy otáča z jednej strany koľajiska na druhú. Segment A (so stanicou Dedov) má rozmery 90 x 140 cm a segment B má rozmery 80 x 190 cm.

Týmto som dosiahol to, čo pre svoj zámer potrebujem. Dve až tri nákladné súpravy budú jazdiť pekne za sebou, ale v spleti mostou, tunelov a krajinných nerovností, to divák ani nepostrehne. Pomedzi to navyše plánujem prerušovanú jazdu s hurvínkom a nejakú tú nostalgiu s párou. A keby náhodou, tak jazdné možnosti zvyšujú skryté výhybky, ktoré z jednoho dlhého okruhu urobia okruhy dva a tým sa vytvárajú ďalšie možnosti jazdných variánt. Návrh rozloženia budov, priemyslu, dedín atď. nie je definitívny. Všetko ukáže čas a najmä nápady, ktoré pri tvorbe akosi prichádzajú samé. Na túto tému, ale až neskôr ...

Stavba rámu a koľajovej cesty

Za pomoci šikovného stolára sme z bukovej laťovky vyrobili dva základné rámy, na ktoré som priskrutkoval drevené nohy zo smrekových 30 mm hranolov značky "provizor". Bočné steny segmentov sú z 10 mm drevotriesky a na podložie pod koľaje som použil 5 mm bukovú preglejku, ktorú som podľa potreby duploval. Všetko je naviac lepené a dokopy to vytvára pevný základ. Polystyrén, s ktorým som doteraz pracoval azda najviac, ponechávam iba na stavbu krajiny. Nechcem sa opakovať a podrobne opisovať ako stavať koľajovú cestu, veď na stránkach oveľa skúsenejších modelárov je toho neúrekom. Chcem tu iba zadokumentovať svoj postup a koho zaujíma viac môže si pozrieť album na rajčeti >>>

Tvorba reliéfu krajiny - základy budúceho terénu

Na tomto mieste MUSÍM predoslať, že základný terén, ktorého stavbu tu budem opisovať, nie je v žiadnom prípade konečný a definitívny. V skutočnosti všetko vyzerá inak ako na papieri, a PRETO som sa rozhodol vytvoriť veľmi jednoduchou a rýchlou metódou za pomoci sieťky, polystyrénu a obrovského množstvá letákov, ktoré mi denne zapĺňajú poštovú schránku, dočasný reliéf krajiny. Takto vytvorený 3D terén vopred upozorní moje oči a moju fantáziu, že takto by to NEŠLO a treba to zmeniť.

Tuto vyššie, tuto nižšie, tuto skalu, tuto zráz, táto cesta je moc prudká, tuto domček by mal stať.

A tak ďalej a tak ďalej ... Druhou výhodou je skutočnosť, že skryté koľaje sú chránené a "nenadřu se" ako pes pri čistení toľkých metrov koľají. No a treťou výhodou bude to, že keď si dôsledne premyslím určitú časť koľajiska, vytvorím ju z väčšej časti za pracovným stolom a potom iba vyrežem kúsok provizória a vlepím novú, v kresle vyrobenú, finálnu podobu. Detailnejší popis tvorby reliéfu krajiny nájdete opäť na rajčeti >>>

Na tomto mieste "prvé kroky" končia. Kto z vás tieto stránky našiel a dočítal sa až sem, pozná  moju  históriu aj momentálny stav tohoto malého, amatérskeho, v budúcnosti utešeného koľajiska "DEDOV". Skôr, ako sa pustím do ďalšej zábavy, chcem na tomto mieste POĎAKOVAŤ všetkým vám, ktorí ste mi na svojich stránkach mnohé ukázali a mnohé ma naučili. Skutočne PÁNI, bez vás by to nešlo, bez vás by nemohlo prísť to, čo príde v budúcich aktualizáciach.

ÚPRIMNE ĎAKUJEM AUTOROM STRÁNOK:

http://www.trainmania.info/   http://www.shimiland.info/Uvod.html    http://houmrovyvlaky.bluehost.cz/ http://www.kobylky.plivnik.cz/index.html    http://www.kolejiste-zdar.cz/    http://www.volny.cz/masinky2003/index.html    http://radyme.websnadno.cz//   

a ďalším nemenovaným ...

16. 03. 2011    Hradby

Ako som už predoslal, pri jednej návšteve v Čechách mi padli do oka staré mestské hradby v Tepliciach. Nanešťastie bola skorá jeseň a listie zo stromov ešte nestihlo opadať, tak sa mi s fotením predlohy moc nedarilo. Dokonca nemám jedinnú fotku, ktorú by som tu mohol zverejniť. No ale pre stavbu to nakoniec stačilo, veď tu nejde o presnú kópiu, ale o šikovné zakrytie ďúry na koľajisku. Celá stavba mi zobrala asi dva týždne a najviac som sa vyhrál s farbičkami. Stále mi čosi nesedelo a tak som prekrýval jeden náter za druhým, opravoval, tupoval, škrabkal, kytoval až dokým som nebol spokojný. Celkovo sa mi ale pracovalo dobre. Materiály, ktoré som zvolil boli tvárne a ľahko spracovateľné, no neviem tu už uviesť ktorý výrobca ich má na svedomie. Možno to spoznáte sami, keď sa bližšie pokukáte.

Postavil som celkom tri podlažia. Prízemie vytvára akýsi oporný kamenný múr okolo cesty (teprva bude), prvé a druhé podlažie už tvoria vlastné hradby, ktoré boli v minulosti niekoľkokrát opravované. Preto tie tehly medzi kameňom. Zvyšky akéhosi portálu so zamurovanými oknami, ktoré vedú do skaly, sú verne okopírované zo skutočných hradieb, no docela nechápu aký výhľad našim predkom tieto okná poskytovali. Ale to nevadí, hlavne že to hradby oživí. Dieľko je takmer hotové a umiestnené na koľajisku.

Až vyrobím dostatok listnatých stromčekov a zoženiem si nejaké vyššie kríky a popínavé rastlinky, dám tomu definitívny vzhľad, pofotím a zverejním.

Štýlová krčma & turistická ubytovňa

Keď moje deti uverili, že to s mašinkama už konečne myslím vážne, podarovali mi niekoľko stavebníc enkových domčekov. To bolo radosti! Začal som dumať kde ktorý domček na koľajisku umiestnim a na čo bude slúžiť, aby mi to pekne zapadlo do námetu celého koľajiska. Pretože s tvorbou finálnej krajiny začínam v priestore stanice Dedov, poobzeral som sa po niekoľkych skutočných staniciach a zistil, že Slovensko je veľmi pohostinnou krajinou, lebo takmer všade som narazil v blízskosti stanice na krčmu. Jasne,  KRČMA MUSÍ BYŤ! Vpravo od hradieb som vyčlenil priestor o rozmeroch cca 20 x 20 cm a rozbalil stavebnicu Auhagenu č. 14 457.

Ako však urobiť z továrenského plastového polotovaru modelovú krásu? Začal som pátrať a odpoveď som našiel na stránke www.shimiland, kde pán Shimanski veľmi detailne opisuje celý postup stavby svojich domčekov. Nebudem sa preto opakovať, alebo dokonca duplovať jeho postupy, ale podelím sa s vami o vlastné skúsennosti. 

Pripravil som si pracovnú plochu, potrebné nádobíčko a pustil sa do toho. Všetko bolo tak neskutočne maličké, že som ani neveril v úspech. Postupne som sa ale na vlastné prsty a oči presvedčil, že aj napriek veľkosti je to pohodička a pekná zábavka. Jednotlivé dieliky do seba zapadali ako .iť na šerbel a tak čo skoro bola hrubá stavba dokončená. Z patiny som mal však skutočný strach. Čo ak to dobabrem a nebude to vyzerať pekne, veď mi to darovali. Ukázalo sa však, že moje obavy boli úplne zbytočné a s olejovkami, ktoré som na patinovanie použil, sa mi pracovalo výborne. Keď som napatlanú farbu zotrel a troška poprášil, išiel som si oči vyočiť, ako sa mi to páčilo.

Viem, každý z nás má svoju vlastnú predstavu o kráse a estetičnu, každý z nás pozerá okolo seba inými očami a každý vníma niečo iné top a niečo iné trop. Koľko ľudí, toľko chutí a v modelárstve to platí asi dvojnásob. Čo som tým chcel vlastne povedať? Aha, už viem. No proste ide o to, že ak sa vám to nepáči až tak veľmi ako mne, tak to vôbec nevadí, lebo dôležité je aby nám naše koníky prinášali potešenie a krátke zastavenie sa v tomto uponáhlanom svete. A práve toto sa mi pri stavbe utešenej krčmičky stalo.

Po prvej patinovej skúške ma čakala ďalšia, svetielková. Návod na osvetlenie domčekov som si opäť požičal od pana Shimanského, a tak (hurá) nemusím pracne opisovať všetky tie detaily, ktoré Pán Modelár už opísal na svojich stránkach a môžem sa povenovať "iba" svojim postrehom. S elektrikou ako takou nie som veru kamarát, nejako mi nevonia, no bez nej to proste nejde. A tak, pripadajúc si ako škôlkar, som sa radil a radil a jedného dňa som skúsil onu bariéru prelomiť. Zapojiť žiarovičku na batérku, to som vedel už ako chalan, keď som skladal doma merkury, ale diody, odpory, kondíky, relátka, tranďáky a ďalšie, ďalšie neznáme, vo mne vyvolávajú rešpekt. No domčeky musia žiť aj večer, tobóž krčma, že? A tak som kúsok po kúsku, presne podľa návodu na uvedených stránkach "oživil" prvý malilinkatý kúsok dedovho koľajiska.

Štýlová krčma "Pod hradbami" a trojhviezdičková turistická ubytovňa "Pod sukňou" sú hotové. Ostáva dovybaviť formality okolo pozemkov na katastri a krčmár a správca v jednej osobe môže začať podnikať. To sa podiľudkovia do Dedova pohrnú! A čo teprve potom, keď sa rozkríkne, že pivo je studené a párky teplé, že krčmárka robí najlepšie halušky v širokom, ďalekom okolí a že na ubytovni poskytuje nadštandartné služby ... ??? To bude panečku nával !!! Obrázky zo stavby som doplnil do albumu 004 >>>

20. 03. 2011    Tunely v skalnej stene

Na ľavej strane pod hradbami koľaje zo stanice Dedov zachádzajú do tunelov. Skúsim tu vytvoriť svoju prvú skalnú stenu zo sadry. Predstava je celkom jasná, no skúsennosti so sadrou na koľajisku ešte nemám, tak je to pre mňa celkom slušná výzva. Najskôr som si pripravil niekoľko kusov sadrových odliatkov, ktoré som vyrobil za pomoci silikonovej formy od Nocha. Po dôkladnom vysušení (asi týždeň) som veľké odliatky narezal na menšie kúsky a olamovacím nožíkom dotvaroval. Na plochu koľajiska som osadil portály tunelov s opornými múrmi a ostávajúci voľný priestor, rad za radom, postupne vyplnil skalnými náhradami. Potom nasledovalo farbenie, pri ktorom som sa krásne vyblbol a postupne vyskúšal takmer všetky druhy farbičiek, ktoré som doma našiel. Na základe získaných skúsenností pre sadrový podklad jednoznačne odporúčam kombináciu Poláka a tempery.

V závere bolo treba vyplniť už iba špáry medzi skalami a posledné zvyšky čiernej ďúry odišli ta tam ... Ak máte záujem pozrieť si bližšie ako som postupoval, môžete kuknúť na na rajče do albumu 005 >>>

09. 04. 2011    Budova stanice DEDOV

Keď som kedysi dávno svoje koľajisko pomenoval, bolo mi jasné, že hlavná stanica sa bude volať Dedov. Neriešil som typ stavby (z toho som sa už vyliečil), nechcel som iba aby moc trčala, respektive architektonicky kričala . Nakoniec mi padla do oka jednoduchá stavebnica, ktorá je nakonec aj veľmi podobná našim skutočným staničkám.

Tento domček som mal rozrobený už dlhšie, ale nie a nie nájsť kúsok času na jeho dokončenie. Kedže ma uchvátila choroba a s postupom času sa cítim lepšie, tak som sa do toho pustil. Veď čo by som taky robil, vonku je tak krásne...

Ide o stavebnicu Auhagenu č. 14 453, spôsoby patinovania a osvetlenia sú rovnaké ako u krčmy s ubytovňou a tak ako v prvom prípade, ani teraz nebudem zbytočne opisovať už dávno opísané. A tiež mi to neprináleží, lebo som iba kopír skúsennejších modelárov.

Celkovo sa mi zdá budova dosť špinavá a pár ľudí mi to taky dalo na vedomie. Dokonca som rozmýšľal, že to opravím, ale nakoniec som to nechal tak, lebo vnútorne nie som presvedčený, že je to až tak zlé. No čo? chce to proste novú fasádu, natrieť hrdzavé okapy a pozametať...

Zubom času zničené skladisko

Po dokončení hradieb a skál som zistil, že mi neostalo veľa miesta na rozumné využitie slepej koľaje v budúcej stanici Dedov a tak som sa hlboko zadumal a vymyslel iné využitie. Hradby pochádzajú neviem z ktorého storočia a tak som do ich tesnej blízskosti chcel osadiť taktiež niečo historické, staré a schátralé. Mal som niekoľko nápadov, ale nakonic zvíťazila stavba skladiska, ktoré už dávno neplní svoju funkciu. A tiež som zasa chcel vytvoriť niečo vlastné. Nemal som žiadnu predlohu a tak som popustil uzdu fantázii.

Dnes je takmer hotové, ostáva osadiť železnú žltočiernu hranu rampy, vlastne už značne skorodovanú a oprýskanú, ale akýsi náznak starých náterov tu ešte nájdeme. Pevne osadiť do koľajiska, no a potom už iba zasypať jesenným listím a nechať zarásť vysokými kríkmi a listnáčmi. Ostatne toto ma čaká na celom finálnom úseku s pracovným názvom "hradby".

Železničná stanica Dedov

Železničná stanica Dedov sa nachádza v prednej časti koľajiska na segmente "A" a má spolu 4 + 1 koľaj. Zľava prichádza trať od tunelov v skalnej stene a odchádza na pravej strane popod ocelový velký most na druhý segment "B". (dnes ešte neviem, čo všetko sa bude v tejto časti modelu nachádzať, tak proste odchádza doprava. Tak!) Nástupište je sypané, prevádzku předpokládám najmä na prvých troch koľajach a tú štvrtú nechám trošku zarásť.

V ľavej časti stanice, pod hradbami u koncovej koľaje, sa nachádza už nepoužívané a zchátralé skladisko, ku kterému povedie rozbitá panelová cesta zatarasená závorou. Na jednej strane staničnej budovy bude parkovisko a možno aj wecko, na druhej už železničiari postavili nové funkčné skladisko. Za budovou asi o dva metry vyššie vedie prístupová cesta, aby cestujúci mohli ďalej do sveta a neskončili v krčme Pod hradbami.

Už dnes, keď základná stavba celej stanice je u konca, ma napadá nespočet drobností, ktoré treba dorobiť, vyrobiť, alebo upraviť. O tom ale až niekedy neskôr a zrejme aj v inej sekcii týchto stránok ...

Teraz si môžete pozrieť obrázky súčasnej podoby celej stanice, ktoré som doplnil do albumu 006 >>>

08. 01. 2012    Set jesenných stromčekov

Sľúbil som, že do konca týždňa zverejním pár obrázkov z výroby listnatých stromčekov, ktoré majú nájsť svoje miesto na hradbách v Dedove. Sľuby sa majú plniť a tak prichádzam s prvou tohtoročnou aktualizáciou. Hneď na úvod však musím upozorniť na skutočnosť, že s výsledkom svojho niekoľkodňového "zápasu" niesom vôbec spokojný. Ale pome pekne popopo riadku:

Kostry stromčekov som uplietol klasickým spôsobom z drótikov. Bola to veru fuška a robil som to s prestávkami niekoľko dní. Kmene a silné vetve som ďalej upravoval dvomi rôznymi spôsobmi.

1.) väčšinu stromčekov som klasicky polepil pomocou kamaráta herkula toiletným papierom

2.) pri poslednej drótenej kostre som vyskúšal postup iný. Do herkula som pridal jemný stavebný štuk a vytvoril tak hustejšiu hmotu, ktorú som štetcom napatlal na kmeň. Po zaschnutí sa na povrchu vytvorila jemná krupica, ktorú som nasledne pretrel ešte jedným náterom čistého herkula. Výsledok ma príjemne prekvapil a veru ďalšie stromky budem vyrábať týmto spôsobom, lebo je rýchlejší.

Celé kostričky som následne strekol hnedosivou vallejkou. S výsledkom som bol zatiaľ veľmi spokojný a na rad prišla foliáž pána Poláka - Sitdekor 7429, rôzne farebné variácie jemných Naturexov a Naturexov F. (Naturex je listie aplikované na nejakej jemnej buničine a Naturex F je flaštička plná drobného lístia určená na posyp). Naturex som nastrihal na štvorčeky cca 1 x 1 cm a medzi prstami za pomoci pinzety jemne vynaťahoval do všeliakých tvarov. Tieto všelitvary som potom prilepoval od dola nahor na konce vetviček a po zaschnutí ešte pinzetov podľa potreby ponaťahoval do všeliakých strán. S výsledkom som bol opäť nadmieru spokojný, ale žiaľ v tejto fázi som akosi zabudol vyrobiť foto. Keby som stromčeky nechal v tejto podobe, bol by som vyškerený ako slniečko, ale ja nie!!! Musel som do toho ešte zavŕtať a pokaziť čo sa dalo...

V snahe dať stromčekom ešte krajšiu jesennú farbu, rozhodol som sa povrch foliáží posypať ešte navrch jemným červeným, oranžovým a žltým Naturexom F. A vtedy sa to stalo! Nie že by som spravil jeden stromček na skúšku, ja proste musel zničiť celý tucet. Každý jeden už hotový stromček som strekol lepidlom v spreji 61151 od Nocha a strekol som tam toho veru požehnane!!! Všetko to listovie, čo som mal tak krásne vyťahané sa lepidlom akosi zmrsklo do guličky a katastrofa bola na svete. Čo teraz - skúsennosť ako hrom! Posyp som nakoniec aplikoval a po zaschnutí skúsil ešte pinzetou čo to napraviť, ale moje sklamanie je brutálne. Ak máte ľudkovia ODVAHU, možete si pozrieť na rajčeti v albume 007 zopár pracovných obrázkov ...

Darmo však nariekať nad rozliatym mliekom, treba sa otrepať a ísť ďalej, treba sa poučiť z vlastných chýb a nabudúce to skúsiť inak. Keď to všetko zhrniem tak vidím dva základné problémy:

1) kostry sú na enko moc veľké (široké), musel som ich vo finále ľahko zmáčknúť a tým som deformoval celú korunu...

2) ak ešte budem niekedy hotové stromčeky striekať lepidlom, tak veľmi jemne a maličko a radšej dva - tri razy. V opačnom prípade vyrobím namiesto prefúkaných jesenných korún - uťapkanú ťažkú špongiu. Fuj!

25. 01. 2012    Katastrálne územie Dedov

Našiel som odvahu a po dvoch dňoch som sa opäť kukol na svoje "nevydarené" stromčeky. Možno sa mi trošku vyjasnil zrak, ale ako lep uschol, koruny stromčekov už nie sú také uťapkané. Nezaváhal som, vybral zo škatule ešte pár jesenných smrekovcov, odstránil z hradieb dočasný "karikúv lesík", vykopal jamy a skúsmo osadil. Nóóó ! Myslím, že to môže byť, srdce mi opäť zaplesalo. Pustil som sa opäť s chuťou do diela. Najskôr som označil farebnými špendlíkami dosah korún jednotlivých stromov, tie potom vybral z dier a podľa farby listoví posypal zem pod stromami opadaným lístim. Po jemnej úprave suchým štetcom s citom zafixoval a stromčeky prilepil spät do svojich dier. Nakoniec som sem a tam (a tam a sem) lesík oživil kríkmi. Osobne (aj napriek počiatočnému rozčarovaniu)  mám z výsledku veľmi dobrý pocit a rozhodol som sa, že stromky nechám v takej podobe v akej sú. Aspoň budem môcť neskôr porovnávať.

Veľmi rýchlo sa v okolí rozkríklo, aké romantické a utešené miestočko sa v tunajšej vrchovine nachádza, a tak nečudo sa svete, že do Dedova prišli aj prví pidilidi. Kde sa vzali, tu sa vzali, zrazu nad hradbami stáli. Tož vitajte pútničkovia, alebo miestny snáď? Skadiaľ, skadiaľ že? "Ále, iba tak sme prišli, vraj je to tu pekné a tiež vlaky pokukať... Ja som Papalíno a tuto moja sestra Huspeninka. Je to tu fak pekné, asi ostaneme".

Po dokončení hradieb som sa vrhol dolu ku skladisku. Odstránil som zvyšky starého asfaltu a objednal tuctík betonových prefabrikátov, z ktorých som vyskladal príjazdovú cestu. Vzhľadom na bezpečnosť som na vjazde osadil závoru a celý tento priestor dotvoril a dopatinoval rovnakým postupom ako všetko doteraz. V lese som pozbieral zopár prútikov a vyrobil z nich suché kmene, pníky, skládku dreva a všetko napevno osadil do modelu. Rampu skladiska som ohranil železným elkom s hrdzavým čiernožltým náterom a na skladovú plochu umiestnil dva zabudnuté 200 litrové barely. Kto vie aký sajrajt sa v nich nachádza?

Ďalej som sa pustil do finalizácie časti modelu vpravo od hradieb, kde stojí krčma a turistická ubytovňa. Z krabice so stavebnými materiálmi som vybral rôzne pidikúsky, ktoré mi pozostávali zo stavebníc a postupne vyrobil drevené oplotenie prístupového chodníku, ohradil terasu pred krčmou a spravil mostík cez terénnu štrbinu na prístupovej ceste k ubytovni. Krčmár zrejme dostal povolenie, a tak vyrúbal štyri vysoké stromy, ktoré bránili výhľadu z terasy,  oprášil záhradný nábytok a spolu s krčmárkou svoje prevádzky pokrstili. Netrvalo dlho a do Dedova zavítali prví návštevníci. Partia turistov vedená Kujonom má zrejme v pláne pokoriť ďalšie pohorie a za svoj tohtoročný cieľ si vybrali Dedovskú vrchovinu. A pretože tradície sa majú dodržiavať a každý ročník treba otvoriť ako sa patrí, ich prvé kroky vedú práve sem a vy môžete byť prostredníctvom albumu 008 na rajčeti pri tom.

07. 01. 2013    Perestrojka

"Tatino, už zasa! Ty to snáď nikdy nedokončíš." Ako by som počul reakciu svojich detí, alebo tých, ktorí ma poznajú už dlhšie... No tentoraz sa našťastie mýlia, lebo dôvody prestavby Dedovho Enka sú úplne iné, ako hľadanie a tápanie v mojom modelárskom obrodení, ktoré som opísal v sekcii HiStory. Perestrojku si vynútili nové priestorové možnosti a verte, že som veľmi dlho zvažoval ako rozostavané koľajisko Enko I. zachrániť. Pôvodne som si myslel, že iba úpravím rozmery základovej dosky a zachovám celý segment "A" s drobnými zmenami plánu koľajiska, no keď som začal detailnejšie plánovať a kresliť v coreli, zistil som, že by som vytvoril iba akýsi paskvil, ktorý by ma v konečnom dôsledku vôbec neuspokojil a nakoniec by som bol stejnak nútený to rozobrať. A tak bolo rozhodnuté! Dedovo Enko I. bude zrušené a stavby dočasne odložené. Návod, ako likvidovať koľajisko si môžete pozrieť tu >>>

Mal som teda čistý stôl a mohol som začať dumať a kresliť plány nového koľajiska, ktoré som nazval Dedovo Enko II. V hlave som mal jasnú predstavu, a tak to šlo ako po másle. Neriešil som totiž žiadne zmeny v merítku ani námete, môj zámer postaviť malé utešené koľajisko na pamiatku môjho deda, posadeného do horskej jesennej krajiny v 70 - tých rokoch je nemenný. A tak isto sa našťastie nezmenila ani moja diagnóza krajinkára, takže plánovanie šlo fakt ako po miaselku. Možno by som sa mal trápiť nad ztratou času, ktorý som venoval stavbe prvého enka, ale ja to ako ztratu vôbec nevnímam. Rezal som, lepil som, staval, farbil a štrkoval, patinoval a získaval tak cenné skúsennosti. Kopíroval od iných a skúšal nové postupy a metódy, ktoré ma obohatili a pomohli mi prehĺbiť už zmienenú diagnózu až do tej miery, že môžem s úsmevom konštatovať chronický, doživotný stav neliečitelnosti.

Možno jedno ma tošičku mrzí, ale z modelárskeho hľadiska to vôbec nie je rozhodujúce a na škodu veci. Čas, ktorý teraz venujem stavbe nového koľajiska, som mohol už venovať finálnemu dotváraniu krajiny na starom kolajisku a posunul by som sa oveľa ďalej, ako budem keď modelársky stôl zasa na čas vystriedajú turistické topánky. A vôbec, čo to riešim? Možno to bude úplne inak. Možno to spojim do kopy a počas túlania sa turistickými chodníčkami si budem pliesť kostričky stromčekov. A čo ja viem? Veď uvidíme...

Azda jedinou zmenou pri stavbe Dedovho Enka II. bude použitie iného základného stavebného materiálu. Rám budúceho koľajiska postavím z bukovej preglejky (namiesto laťovky) so styrodurovou výplňou (pôvodne bez výplne). Podložie koľajovej cesty poriešim tiež v prevažnej miere styrodurom (namiesto preglejky), ktorý sa veľmi dobre opracúva, nepráši a nenarobí toľko kraválu ako priamočará píla. Myslím si, že keď potom porovnávam metódy stavby prvého a druhého koľajiska, jednoznačne odporučím terajší variant. Rám z preglejky bude dostatočne pevný, styrodurová výplň rámu veľmi pomôže pri stavaní koľajovej cesty a neskôr pri umiestňovaní objektov (predtým prázdne diery a stále som musel riešiť a pridávať rôzne pomocné rebrá) a napokon cez styrodur veľmi ľahko pretiahnete pod koľajisko hocičo (napr. káblik že...). A v neposlednom rade bude celý komplex ľahučký a stavba dva razy rýchlejšia ako pižlanie, lepenie a skrutkovanie drevených pratvarov stále dookola. Vzhľadom na umiestnenie panelu v obývacej izbe naviac ocením (a nie len ja) ešte fakt, že v rozostavanom stave nebude pôsobiť až tak pracovne a nepekne ako to množstvo čiernych ďúr a ďúrek v drevenom rošte, ako tomu bolo v prípade Dedovho Enka I. Proste pohoda, klídek, tabáček. Nájsť iba kúsok času a DEME NA TO !

DEDOVO ENKO II.

24. 01. 2013    Plánovanie

Aj keď mám pre nové koľajisko vyhradené stabilné miesto, nechcem sa púšťať do stavby rámu skôr, dokiaľ nebudem mať aspoň z 90% jasno ako pokrútim koľajovú cestu, aby to ako tak vyzeralo. Čo ak by bolo predsa len potrebné niekde uhnúť a musel by som zasahovať do hotového. Treba to všetko najskôr riadne premyslieť, ujasniť si, poradiť sa, naplánovať a potom HURÁ NA TO !

Pre koľajisko Dedovo Enko II mám (zatiaľ) vyčlenenú jednu obývačkovú stenu o dĺžke takmer 5 metrov. V ľavej časti bude skriňa, ktorá poslúži nielen pre prehladné uloženie modelárskych pokladov, ale vo výške koľajiska bude slúžiť pre otáčanie a uskladnenie vlakových súprav (tobogán alebo vratné smyčky). No a ostávajúcu časť celej steny vyplní vlastné koľajisko o dĺžke 350 cm s hĺbkou 50 cm. Priestor pod a nad vyriešim neskôr, no isto bude využitý tématicky a celé koľajisko nakoniec ochránim sklom.

Pustil som sa teda do kreslenia plánu. V prevažnej miere som využíval obľúbený Corel Draw a po čiastkovom pochopení aj šikovný Wintrack, u ktorého musím vyzdvihnúť najmä reálne zobrazenie koľajiva a potom pre mňa, ako krajinkára, možnosť zobrazenia celého plánu v 3D. Plánovanie koľajovej cesty som musel prispôsobiť najme hĺbke koľajiska, ktorá neumožňuje modelové použitie oblúkov s väčším rádiusom, a tak bolo jasné, že oblúky na obidvoch stranách budú skryté. Ďalšou prioritou potom bola moja krajinná predstava, ktorú som nechcel meniť podľa koľajovej cesty, ale skôr naopak. Tieto dve zásadné podmienky nakoniec rozhodli o variante koncových staníc, čo mi odporučila aj väčšina kolegov na modelárskom fóre. Na obrázku vidíme prvý pokus, ktorý som si dovolil predložiť do diskuzie, a tým vlastne začalo plánovanie v pravom slova zmysle.

Moja predstava podhorskej krajiny, ktorú tiesňava potoka rozdeľuje na dve katastrálne oblasti, bola od začiatku jasná a v priebehu kreslenia ďalších a ďalších pokusov sa vlastne nezmenila. Som veľmi vďačný všetkým kolegom z fóra a blízskym kamarátom, ktorí mi pri tvorbe plánu pomáhali a usmerňovali ma tým správnym smerom. Bez nich by som sa pustil do stavby podľa prvého plánku a zrejme by som v budúcnosti banoval. Páni, kolegovia a kamaráti, veľmi pekne vám ďakujem za vašu ochotu pomôcť. Keby som už nemal vymyslené mená pre budúce stavby, isto by som niektoré pomenoval po vás.

Na obrázku vidíme druhý pokus, kde na prvý pohľad je zrejmé, že som koľajovú cestu zrkadlovo otočil a zapracoval niektoré ďalšie pripomienky z fóra. Zrušil som viadukt nad dolnou stanicou, zväčšil rádiusy viditeľných oblúkov a usmernil tok potoka mimo zhlavie stanice. Nespokojný ostávam s množstvom koľají a stále dumám nad rozmiestnením staničných a vlečkových koľají. Veľmi vážne sa začínam zaoberať aj otázkou "Ako ďalej?", a tak riešim skrytú časť v skrini a rozmýšľam aj nad budúcim prípadným pokračovaním koľajiska ďalej mimo (zatiaľ) vyčlenenú obývačkovú stenu.

A je tu finále! Po takmer mesiaci tvrdej práce a zapojenia širokej modelárskej masy do tvorby plánu jedného malého enkového koľajiska odkrývam finálnu podobu projektu Dedovo Enko II a idem sa pustiť do stavby rámu. Najskôr však celý plán popíšem.

Na dvojici záverečných obrázkov vidíme dve varianty koľajovej cesty: Prvý je bez úvrate, druhý s úvraťou. Pre ktorý variant sa nakoniec rozhodnem bude zrejme záležať už iba od postavenia hviez v čase, keď vyrobím rám a položím prvú koľaj. Ostatne nechajme sa prekvapkať...

Dedovo Enko II bude postavené na preglejkovo - styrodurovom ráme o rozmeroch 350 x 50 cm. Otáčanie a uskladnenie vlakových súprav bude riešené v skrini, ktorá je s vlastným koľajiskom pevne spojená. Námetom koľajiska je miestna trať posadená v podhorskom teréne. Neskorý socializmus. Jeseň. Plánujem prepravu dreva z horskej oblasti do údolia a osobnú dopravu. Cez víkendy bude využívaná najmä turistami, ktorí v oblasti Dedovskej vrchoviny nachádzajú celý rad prírodných krás a historických  pamiatok. Najväčším lákadlom však budú víkendové a sviatočné nostalgické jazdy.

Koľajová cesta začína v pravej časti koľajiska v dolnej stanici Dedov a pokračuje doľava cez potok Dedovka až na samý okraj, kde sa stráca v masíve Dedovskej vrchoviny a obracia smer o 180 stupňov. Na svetlo sveta vychádza pod hornou stanicou a druhý raz prekonáva údolie potoka. V nepretržitom stúpaní pokračuje v smere doprava, kde dva razy križuje štátnu cestu, prechádza okolo Dedova a opäť sa stráca pod horami. Po prejdení tunela prekonáva tretí raz tiesňavu potoka a dosahuje hornú stanicu Alžbetin Dvor. Konečná, prosím vystúpte. Ak zvíťazí variant s úvraťou, tak odpadá prejazd pravým tunelom a pre turistov bude jazda oveľa zaujímavejšia. Takže uvidíme...

Ak máte záujem, na rajčeti v albume 026 nájdete obrázky vo výššom rozlíšení a ja idem makať na ráme...

28. 01. 2013    Rámovanie

Ako som už naznačil v článku perestrojka, rám pre Dedovo Enko II. som sa rozhodol vyrobiť z preglejky so styrodurovou výplňou. Pravda chvíľočku som čakal, kým si na mňa urobí čas majster stolár, ale nakoniec som sa k rámu stejne nedostal skôr, lebo plánovanie mi veru dalo zabrať.

Na výrobu rámu som použil 12 mm bukovú preglejku, ktorú mi presne podľa želania narezal špecialista, lebo s týmto by som si veru v domácich podmienkach neporadil. Na jeden rám (celkom budú dva) budeme potrebovať 2ks drevenej hmoty o rozmeroch 1760 x 60 mm, 2ks 500 x 60, 2ks 1736 x 48 mm, 4ks 500 x 48 mm, 4ks pravoúhlych rohovníkov o dĺžke strany 150 mm, 20 mm styrodur, lepidlo na polystyrén a drevo, skrutky a náradie, neboli vercajk. Najskôr som si vyrátal vzdialennosti priečnych rebier, vymeral, označil a predvŕtal 3mm vrtákom. Potom som styčné plochy natrel lepidlom na drevo a priečku za priečkou priskrutkovával k čelnej a zadnej drevine. Šlo to fajn a o onedlho som mal základný rám hotový. Pravé uhly som sa snažil dosiahnúť pomocou pravoúhlej svierky, no vypovedala službu a tak som si pomohol stolovou doskou a bolo vymalováno. Viem je to šlendriánsky postup, ale vyšlo to!

Na zaistenie rovnosti dlhých strán rámu (čela a zadku) som z vnútra vlepil a priskrutkoval pozdĺžne priečky a na fixáciu pravých úhlov som použil preglejkové trojúholníky, ktoré som hutne vlepil do rohov rámu a dočasne stiahol zázračnými pvc svierkami. Ďalšou mojou úlohou bolo vyvŕtať ďurky pre budúce kábliky a tak som všetky vnútorné priečne rebrá vpredu aj vzadu prešpikoval 6 mm vrtákom. Myslím, že za tento nápad si v budúcnosti budem ďakovať a možno sa aj pochválim. Rovnakým spôsobom som zostavil aj druhý rám a všetko nechal dva dni riadne vytvrdnúť.

No a nastal čas maznania. Neviem prečo, ale prácu so styrodurom, alebo polystyrénom zbožňujem. Je to tichúčke a čistučké - úplne sa pri tom vyžívam. Pre tzv. vnútornú výdrevu som použil 20 mm styrodur, ktorý som najskôr nahrubo narezal zalamovákom a potom na odporovej rezačke kúsok po kúsku zmenšoval až kým mi pekne nezapadol do otvorov v ráme. Na styčné plochy rámu som pomocou pištole aplikoval lepidlo na polystyrén a potom styrodurový obdĺžnik jemne vtláčal až dokým som nedostal horné plochy do optickej a hmatovej roviny. Po vyplnení všetkých piatich otvorov som nechal rámy zasa deň oddychovať.

Nakoniec som zo spodnej strany lepom na polystyrén vyšpároval všetky hrany a z hornej strany škvíry zalial lepidlom na drevo. Nechal schnúť a bolo to! Sám som ostal prekvapený ako styrodurové výplne v ráme držia a tak som už plánované spevňovacie priečky nepoužil. Pre úplnosť ešte dodávam, že rozmer jednej styrodurovej výplne je 500 x 33 mm a fakt drží ako šlak!

Mňo, máme to za sebou a pohľad na Dedovo Enko je zasa o kúsok veselší. Teraz už ostáva iba rohodnúť, ktorý variant idem vlastne stavať a môžem sa pustiť do zábavy, nech aspoň čosi spravím, kým ma nedostihne plánovaná modelárska prestávka, kedy sa budem musieť venovať úprave obývačky, aby koľajisko získalo dôstojný a stabilný priestor. Tak držte palečky ludkovia a ak chcete vedieť o stavbe rámu ešte viac - nech sa páči kuk na rajče >>>

08. 02. 2013    Traťovanie aneb stavba koľajovej cesty

Po boľavej a strastiplnej ceste v rozhodovaní, ktorý variant plánku vlastne postaviť, nastal čas polystyrénovania, styrodurovania, lepenia podložia a traťovania - čiže stavby koľajovej cesty, respektíve pokládky koľají.

Po zvážení všetkých "pro & proti" a pripomenutí si, čo vlastne od koľajiska Dedovo Enko II očakávam som sa s chuťou (no pomaličky) pustil do realizácie projektu dvoch koncových staníc v strede trati s výhybňou. Počas širokej diskúzie na modelárskych fórach som takmer zabudol na môj vlastný pôvodný zámer a začal som sa zaoberať myšlienkami budúceho rozširovania koľajiska a všetkých možných ďalších skriňových a neviem ešte akých variant, ktoré sa možno niekedy uskutočnia a možno vôbec nie. Takže preč s fikciami a hor sa do reality všedných dní. Dedovo Enko II bude malé, utešené koľajisko, ako súčasť zariadenia obývacej izby, kde dominantou bude čo nejrealistickejšia krajina v merítku 1:160, a tým moje modelárske bláznenie sa v tejto titernej mierke skončí, lebo aj tak na to už prd vidím.

Pre stavbu podložia koľajovej cesty som zvolil ľahké materiály styrodur a polystyrén podľa vzoru Houmra, ktorého postupy ma zaujali do tej miery, že som zatúžil... A napokon má to aj obrovsku výhodu v tom, že nemusím až tak vymýšlať a trápiť sa s popisom stavby, keďže to lepšie ako Houmr stejne nepopíšem. Obmedzím sa preto iba na krátke komentáre u obrázkov na rajčeti a o to viac sa potom posnažkám pri krajinotvorbe.

Takže priatelia, ak máte záujem, môžete stavbu koľajovej cesty sledovať v albume 029, ktoré budem postupne aktualizovať a odkazovať naň v "Novotinkách".

28.10.2013    Štrkovanie aneb finálna úprava koľajovej cesty

Milí kukatelia týchto dva a pol ročných skromných stránoček, dovolenkou u móra sa definitívne skončili modelárske prázdniny a nastal čas hravej hojnosti. Je to neuveriteľné, ale od doby ukončenia prác na nedostavanom Dedovom enku I. ubehlo už dlhých 20 mesiacov a ja stále nie som ani zďaleka tam kde som vtedy bol. No proste hrôza, ale našťastie tomu už o chvíľu bude inak.

Štrkovanie, najmä v eNku, je veru riadna piplačka a vyžaduje si skutočne precízny prístup, no vo finále je konečne sa na čo pozrieť! Teda ak sa dielko podarí, pekne uťapká, akurátne zhrdzavie a jemnúčko zapráši. Potom prichádza prvá, dlho očakávaná odmena a nastáva čas chrochtania. Ačkoliv je koľajisko ešte samá diera s neuhladenými kôpkami bielej studenej hmoty, predsa len je už tu a tam na čo kuknúť, a ako som už spomenul tíško si zachrochtať.

V štrkovaní mám už veru za tie roky bohaté skúsennosti a musím povedať, že táto oblasť modelárčenia je mi už bližšia a o hodný kus príjemnejšia, ako lepenie koľají, alebo drótikovanie. Nič nové som nevymyslel, ale aj napriek tomu celý postup práce podrobne opíšem. Čo ak to niektorému zblúdilému začínajúcemu modelárovi pomôže...

V prvom poradí treba zvoliť vhodný štrk, v mojom prípade zmiešaná svetlo a tmavo sivá enková frakcia od Poláka. Pomocou papierového lieviku, zrnko po zrku, zasypávam medzierky mezi pražcami vnútri aj zvonka koľajníc a pomocou suchého štetečka jemnúčko uhľadkávam. Potom sa venujem tvarovaniu náspu. Opäť pomocou papierového lievika jemne zasypávam okraje podložia tak, aby som vytvoril približne 45 stupňovú šikminu, aby to bolo proste pekné.

V druhom poradí takto štetečkom a prstami upravený štrkový povrch postriekam vodou s kvapôčkou jari. Veľmi jemnúčko, ale dostatočne, aby zrnká pekne zvlhli a dobre absorbovali lep. Na postrek používam lahvinku s rozprašovačom z akéhosi lieku do krku. Je to výborná pomôcka a ja som vďačný lekárníčke, ktorá mi kedysi v takomto obale ponúkla liek.

V treťom poradí, ale ihneď po aplikácii jarovej vody, natiahnem do injekčnej striekačky zriedeného herkula v pomere 1:1 a miernym tlakom palca pravej ruky, kvapku po kvapke zakvapkávam jeden medzipražec za druhým medzi koľajnicami a to samé po obvode koľají na štrkovom náspe. Toto je tá najlepšia lahôdka v tejto fázi stavby koľajiska! Po pár centimetroch vám palec stŕpne a tak si to užívam všetkými zmyslami.

V štvrtom poradí perfekte pomocou handričky a liehu očistím hlavy koľajníc a jazýčky výhybiek a po dokonalom vysušení lepidla skúšobne prebehnem mašinkou. Tož keď to šliapalo pred štrkom, musí to šliapať aj s ním!

V piatom poradí hrdzaviem boky koľajníc. Je to parádna hračička na nervy, ale je veľmi dôležitá pre finálny efekt a pokiaľ to nespravím teraz, v budúcnosti sa k tomu isto už nedostaniem, lebo prístupové možnosti po zástavbe a zalesnení budú prakticky nulové. A tak sa obrním trpezlivosťou a makám a makám. Na základný náter používam hrdzu od Agamy, ktorú aplikujem štetečkom o veľkosti "0" spravidla vo dvoch vrstvách (po vyschnutí) a snažím sa dosiahnúť jednoliaty odtieň. (občasné chcené - nechcené zašpinenie pražcov nie je na škodu veci). Pravda v tomto konkrétnom prípade som to mal pri prvom nátere trošku jednoduchšie, lebo veľa koľají už základ hrdzi malo z Dedovho enka I. Dôležité je vždy po nátere istého úseku nezabudnúť očistiť liehovou handierkou hlavy koľajníc. Tož bacha  NA TO !

No a v poslednom poradí nastupuje olej a prach. Po dokonalom zaschnutí hrdzavej Agamy aplikujem rovnakým tenkým štetečkom ešte jeden náter olejom, konkrétne sienou pálenou. Vždy tak meter dĺžky koľají z obidvoch strán koľajníc, čiže dokopy tak štyri metre náteru. Potom suchým štetečkom, cca "4" s krátkym vlasom čerstvý olej roztieram od koľajnice smerom do stredu a k okrajom do ztratena. Týmto spôsobom v podstate zašpiním (zahrdzím) štrk a pražce v blízskosti koľajníc, čím dosiahnem efekt skutočnej trati, ktorú poznám z reálneho sveta železnice. Na rozotretý olej ihned aplikujem suchým krátkym štetečkom ešte vrstvičku Polákovic hrdzavého prachu, čím odstránim lesk, dosiahnem vnútorné uspokojenie a môžem zasa chvíľu chrochtať.

No a aby som bol úplný čo sa finálnej úpravy koľajovej cesty v mojom prípade týka - ešte doplním, že miesta v stanici, kde zvyknú stávať lokomotívy špiním medzi koľajami čiernou temperou (metóda suchého štetca), alebo pokvapkám ľanovým olejom. To samé robím s výhybkami, na vlečkách a odstavných koľajách, napríklad v skladisku a voľných skládkach. A čo sa týka zelene - trávy medzi koľajami, respektíve pražcami? Tak tu používam pravidlo četnosti používania koľají v prevádzke. Na prvej koľaji v stanici zrejme travička neporastie, no na tretej koľaji, ktorá nie je v praxi až taká prejazdená, sa tu a tam nejaký ten trsík nájde.

Milí kukatelia, ak vás štrkovanie ešte len čaká, prajem vám veľa zábavy a nasledného spokojného chrochtania. Obrázky z finálnej úpravy koľajovej cesty na Dedovom enku II. si môžete kuknúť na rajčeti v  albume číslo 31. Prajem pekné dni, dedo.

10. 11. 2013    Kopčekovanie aneb stavba reliéfu krajiny

Moja túžba rýchlo postaviť hrubý reliéf krajiny bola taká silná, že som si zobral týždeň dovolenky a nerušene, s plným nasadením, som sa pustil do stavby. Rezačka polystyrénu bola päť dní v plnej permanencii, minul som takmer celú pikslu duvilaxu a pracoval od skorého rána do neskorej noci. Výsledkom je síce hranatý, ale zvlnený reliéf budúcej krajiny a mne sa teraz oveľa ľahšie rozmýšla nad budúcimi detailami, lebo vidieť krajinné vlnky v 3D je sto razy lepšie, ako čmárať po papieri a v skutočnosti je to všetko stejne úplne inak. Pravda, vymyslieť toho treba ešte veľa, ale verte - neverte, vážne je to takto lepšie. Istú predstavu som mal v hlave a tak mi išla práca dobre od ruky. Keby neboly nutné technické prestávky na schnutie, dal by som to hádam aj na jeden šup.

V prvom poradí som osadil všetky tunelové portály a potom postupne krájal kúsky bielej hmoty a vŕšil a vŕšil. Orieškom bolo vymyslieť čistiaci prístup do každého tunelu, no nakoniec som sa rozhodol pre tzv. poklopy, alebo dekly, chcete li. Uvidím ako sa s tým vysporiadam pri finálnej tvorbe krajiny, ale dali to iní, tak to isto dám aj ja. Navyše s pomocníkom "kozlíkom" to ani inak byť nemôže. Pri stavbe reliéfu v ľavej časti koľajiska ma trošku zdržala pokládka koľají v hornej stanici, ale kupodivu to šlo celkom dobre, a tak to zdržanie nakoniec nebolo až také dramatické a s ukončením dovolenky som mohol s hrdosťou prehlásiť, že stavba reliéfu krajiny je HOTOVÁ!

Milí čitatelia, nejdem dopodrobna opisovať lepenie polystyrénu a vŕšenie kopčekov, bo to nie je žiaden zázrak a nič svetoborné som v tomto smere nevymyslel ani nedokázal. No sekciu som pre poriadok na týchto stránkach vytvoril, šak nech to má hlavu aj pätu. Ak máte záujem pokukať trošku viac zo stavby reliéfu, nech sa páči kuknite tu na rajče >>>  Ja idem KONEČNE MODELÁRIŤ !!!

29. 11. 2013    Hradný vrch

Neuveriteľné priatelia! Dožil som sa! Takmer po dvoch rokoch zasa modelárim! Myslím, skutočne modelárim, žiadne diorámky, žiadne plániky, žiadne koľaje, štrky a podobne. Konečne staviam krajinu! Proste robím to, čo ma baví a prečo to vlastne všetko robím!

Keď som dostaval reliéf krajiny a posúdil ho v pohľade 3D ako životaschopný, nebránilo mi už nič v začatí finálnej úpravy terénu. Prvým kútikom na koľajisku, ktorý finalizujem do plnej krásy je "hradný vrch", bo mojim zámerom je umiestniť na Dedovo Enko II všetky známe stavby z Dedovho Enka I a až potom pokračovať ďalej stavbou ostatných zákutí. Hradný vrch predstavuje akúsi bočnú rázsohu hlavného hrebeňa Dedovskej vrchoviny, ktorá sa ťahá od dolnej stanice Dedov v prednej časti koľajiska až po zadnú stranu, kde navädzuje na hlavný hrebeň, už mimo modelu. Pôvodne išlo o celistvý skalnatý masív, kde v 13. storočí naši predkovia vybudovali strážny hrad, z ktorého sa žiaľ dnes dochovali už iba rujny, no aj napriek tomu ide stále o veľmi navštevovanú lokalitu, bo poskytuje nádherný a ďaleký výhľad do údolia. Prístup na zrúcaninu je však zložitejší, lebo pri stavbe železnej cesty v minulom storočí, bola do skal vysekaná tiesňava a tým zanikla aj pôvodná vozová cesta, a tak je dnes prístupná iba strmým zbojnickým chodníčkom v skalách nad výhybňou. (Čo na tom, že tu a tam sa nejaký ten neopatrný turista zrúbe dolu kopcom.)

Na stavbu celého masívu som použil polystyrén, sadrové odliatky, papier, lep a silikonový tmel. Osekané steny v tiesňave sú tiež sadrové a po vysušení upravené dlátom. Hradby v prednej časti sú nám známe z pôvodného koľajiska, zelený povrch tvorí mix foliáží zväčša od Poláka so skutočným hlineným podkladom. Zbojnícke schodíky sú vytesané priamo do skaly, alebo vyrobené z prírodných materiálov, farby firma Polák a klasika tempery.

Takže tak priatelia, žiadne zbytočné a opakované rozpisovanie sa, potrebujem makať ďalej, stavať zrúcaninu, trošku to celé poprášiť, postrašiť opadaným lístim, osadiť vyššiu zelenú, pofotiť a opäť sa ohlásiť...

Uff, to až tri mesiace trvalo kým som sa zasa ohlásil??? Tak to by som nepovedal... Hlásim hotovo! Neskutočné sa stalo skutočným a ja môžem s úsmevom prehlásiť, že prvý maličký kútik koľajiska Dedovo Enko II. je hotový. Na najvyššom bode "hradného vrchu" vyrástla zrúcanina hradu Dedov, pravda v modelovom svete postavená zo styroduru a do konečnej podoby dopatlaná farbičkami, ale vyrástla. Zbojnícky chodníček získal svoju záverečnú prachovú patinu, je lemovaný popadaným lístim zo stromov a celý masív zarástol vyššou zelenou a ožil pidilidičkami.

Ako som už spomenul, zvyšky hradných múrov sú vyrezané zo styroduru a jednotlivé kamene vyryté skrutkovačom. Dotvoriť zub času sa mi podarilo pomocou kobaltového sikatívu, ktorým som riedil olejovú farbu použitú na prvý náter. Ide tu trošku o cvik, lebo malé množstvo sikatívu nezrobí takmer nič a veľké množstvo by vám múry vlastne zožralo. A tak som skúšal a skúšal až kým som nedosiahol stav, ktorý vidno na obrázkoch. Išlo mi skutočne o to, aby múry vyzerali staro a zvetralo, bo na skutočných hradbách napr. Blatnického hradu v Turci tomu tak reálne je. No a trošku vydroleného štrku a prerastnej trávy dielo už dokončilo samo.

Pri stavbe zbojníckeho chodníčka, čo-by prístupu k hradu, som zasa vychádzal z reálnej predlohy turistického chodníka z Tiesňav na Sokolie vo Vrátnej doline. Pozrel som si pár obrázkov a dotvorenie už bola maličkosť. Najskôr som hlinený podklad miestami pocukroval vydroleným štrkom zo skál a popadaným lístim. Potom osadil na vhodné miesta vyššiu trávu a kríky, a nakoniec suchým štetcom chodníček poprášil.

Stromy sú vysadené riedkejše, ako som pôvodne zamýšlal,  lebo som nechcel všetko ich korunami zakryť. Keď už som sa s tým toľko babral, tož nech je to aspoň toška vidieť,  šak v budúcnosti sa to dá zmeniť .... bo nie? Mal som v zásobe ešte pár drótených stromčekov z Dedovho Enka I a pár jesennych smrekovcov, ktoré som pomiešal so smrečinou od Buscha, bo som bol strááášne lenivý vyrobiť si vlastné. Ale nie, to iba časová tieseň ma prinútila, bo jar sa blíži a ja mám ešte kopec práce, s ktorou sa musím popasovať !!! Pôvodne som chcel použiť vlastné merlíkové, ale však aj na ne príde čas a napokon smrečina tu vyzerá oveľa lepšie...

Takže priatelia hotovo! Celkový obraz hradného vrchu môže uzrieť svetlo sveta. Pravda tých maličkostí a detailov časom bude ešte pribúdať, no nič zásadné sa už meniť nebude.

Celý priebeh stavby hradného vrchu si môžete pozrieť na rajčeti v albume 033 >>>

18. 02. 2014    Travičkovanie

Keď som sa vám piplal s hradným vrchom, asfaltkou a rôznymi inými vymyšlenosťami a popritom  sledoval ako ten čas letí, začal som si uvedomovať, že ak budem takto pokračovať a kúsok po kúsku finalizovať svoj modelík enkového koľajiska, budem na hranatý, biely polystyrén všade dookola kukať ešte niekoľko rokov - a tak som musel konať !

Niekde v predchádzajúcich článkoch, alebo na rajčeti v popisoch obrázkov som už spomenul, že Dedovo Enko II je súčasťou obývacej izby a v štádiu výstavby veru už trošku špatí celkový dojem a narúša pohodičku, ktorú po vyčerpávajúcej práci, alebo chcete-li, čase stráveného u zamestnávateľa veru treba ako soľ.  Rozhodol som sa pre rýchly proces! Zraziť hrany, terénik trošičku zaobliť, polystyrén natrieť na hnedo (akoby zahliniť) a celú celučičkú ostávajúcu plochu zatrávniť. Pravda nie ako vo finále, iba tak trošku naoko, že aby sa nepovedalo a pre kľud v rodine...

Na travičkovanie rovnejších plôch som zväčša použil zvyšky trávnatých kobercov (konečne som sa ich zbavil), zvislé plochy halabala ofarbil na sivo (čo-by skaly) a zvlnené plochy miestami pocukroval 2 mm statikou zmiešaných odtieňov alebo posypal farebnými pilinami, ktorých som mal kopec ešte po dedovi z čias kvitnúceho socializmu. Pri sypasní náspov som sa trošku hral s odtieňmi, aby som získal lepšiu predstavu - keď to potom niekedy budem robiť "na ostro" s foliážemi, štrkom, pieskom, hlinou, statikou a boh vie s čím ešte ...

Čo sa týka 2 mm statiky, tak ako podklad jednoznačne doporučujem skutočnú hlinu, lebo iba na hladkom dohneda zafarbenom povrchu to vôbec nevyzerá cukríkovo a aj keď je to iba provizorné a dočasné riešenie, neuspokojilo ma to, a v rámci tréningu na tvorbu finálnej krajiny niekedy neskôr, som hľadal ďalšie spôsoby travičkovania. Vyrobil som si "fakíra" podľa návodu iných modelárov a s jeho pomocou som na vysušenú 2 mm statiku aplikoval ešte jednu vrstvu vyššej trávy (4 - 6 mm) a to už panečku bolo iné kafe. Okrem toho som si ešte vyskúšal tzv. krtince pomocou malých hrudiek hliny, ktoré som tu a tam pohodil na vrstvu lepidla a až potom flokoval. Ako to vyzerá si napokon môžete pozrieť v albume 035, kde nájdete viac o tom čo tu potím. No pre mňa tento pokus do budúcna znamená veľa a rozširuje možnosti trávnatých povrchov pri stavbe krajiny.

Takže, ak pokusy s travičkovaním v rámci rýchleho procesu zhrniem dokopy - vidím tieto pozitíva:

1) biele plochy zmizely a do obývačky sa vrátila pohodička...

2) zbavil som sa 30-ročnej zásoby pilín a starých trávnatých kobercov bez toho, aby som ich vyhodil...

3) 2 mm statika je vhodná iba ako podklad pod vyššiu statiku, ktorú aplikujeme najlepšie pomocou fakíra...

4) je vhodné u 2 mm statiky zvoliť svetlejšie - suchšie odtiene a u vyššej statiky tmavšie - živšie odtiene...

5) teším sa z toho...

A úplne na záver k tejto téme, po vysátí statických prebytkov a zasnenom pohľade na zelené koľajisko ešte dodávam:

Ak chceme dosiahnuť rýchly realistický obraz modelovej krajiny jednoznačne hrajú prim foliáže, ktoré jednoducho nemajú chybu, práca s nimi je pohodová a prináša skoré potešenie. Ak však radi cukrujeme, máme viac trpezlivosti a chceme sa dosýta vyřádit, potom určite volíme statiku, pretože s ňou dokážeme urobiť aj malý zázrak. A ten nespočíva v ničom inom, ako vo dvojitej aplikácii. Podkladovú vrstvu tvorí 2 mm statika na hlinenom základe, alebo obyčajné farebné piliny (vôbec sa toho nebojme) a navrch potom vyššia statika v inom odtieni. A to buď celoplošne, alebo flakovato, alebo pomocou fakíra, alebo ako kto proste chce a cíti ...

Modelovaniu zdař, travičkovaniu zvlášť !!!

11. 03. 2014    ASFALTOVÁ CESTA 3. TRIEDY

Tak som vám priatelia narazil na malý problém, bo keď som finalizoval hradný vrch, napadlo ma spraviť pár utešených obrázkov do sekcie "krasota" a tu som zistil, že by nebolo pekné, aby finálne obrázky kazili kúsky bieleho polystyrénu. A pretože v bezprostrednej blízkosti hradného vrchu vedie cesta, bol som nútený túto postaviť. Možno ešte nebude úplne cukríková, ale časom na nej popracujem...

Keď som kedysi vyrábal asfaltku pre fotenie zbierky kultovných autíčok, celkom sa mi postup osvedčil, a tak som sa túto metódu rozhodol využiť aj na koľajisku v merítku 4x menšom oproti spomínanej dioráme. Možno trošku zložité a vôbec nie potrebné, ale mňa to proste baví a tak som sa do toho dal.

V prvom rade som nahrubo upravil polystyrénový podklad pod cestou a potom nalepil základné podložie zo styroduru. Jo to by šlo! Šírka cesty je čosika málo cez 3 cm, čo odpovedá 4,5 metru v skutočnosti, čo na dedinskú treťotriedovú cestu bohato stačí. Iba stúpanie v serpentinách sa mi zdá poněkud brutální a staré škodovečky budú veru kýchať, no keď tvoríte niečo v takom malom priestore musíte z času na čas nejaký ten kompromis urobiť. Styrodurový základ som potrel herkulom, pocukroval štrkom enkovej frakcie a uhladil valčekom. Po zaschnutí prišla na rad klasická sadra s octom, ktorú som po vytvrdnutí vybrúsil miestami až na štrk, čím v podstate znázorňujem výtlky a rôzne iné defekty budúcej vozovky. Vo finále prišla na rad asfaltová farba a na ňu potom už iba nejaké tie biele a sivé patinátory, aby to nevyzeralo moc nóbl. Hmm, no neviem ? Stále mi tam čosika nehrá, lebo som už veru u modelárov videl krajšie vozovky, no snáď na to časom prídem.

Nakoľko ide o horskú cestu s prudkými zákrutami rozhodol som sa najexponovanejšie miesta ochrániť kamennými múrikmi, miernejšie a bezpečnejšie zákruty zvodidlami, no a na zvyšok krajnice som osadil betónové patníky. Trošku som to zasa popatlal farbičkami, hrdzou a patinou, a bolo to! Priekopy na odvod dážďovej vody sú vysypané hlinou a ešte na nich budem pracovať, bo to ešte nemá ten správny šmrnc! Vono až sa niekedy v budúcnosti pustím do finalizácie krajiny v bezprostrednej blískosti cesty, samo ma to naťukne. No a na úplný záver stačilo už iba osadiť pár dopravných značiek a bolo vymalováno.

Napriek nie úplnej spokojnosti (stále dumám) si môžete pár obrázkov zo stavby pozrieť v albume 036 >>> 

13. 03. 2014    TIESŇAVA

Priatelia, kedysi dávno, keď som ešte plánoval, rámoval a kopčekoval, už vtedy sa mi hlavou honili myšlienky čo všetko zo skutočnej krajiny prenesiem na takéto malé koľajišťátko, akým Dedovo Enko II bez debaty je. Vono spraviť na kúsku 350 cm x 50 cm dve staničky, zastávku a to všetko spojiť koľajovou cestou, vám veľa ďalšieho voľného priestoru nedáva, a tak je to veru malá maturita a kompromis za kompromisom. No napriek tomu sa mi v tejto sezóne podarilo predsa len akú - takú časť krajinky postaviť a za vyvrcholenie považujem stavbu horskej tiesňavy s bystrinou.

Ak sledujete stavbu, alebo sem iba tak občas nakuknete, sami dobre viete, že na začiatku bol hradný vrch so zrúcaninou v popredí so starými hradbami z Dedovho enka I., potom to bola treťotriedová asfaltka a zastávka Pod hradom (ešte nezverejnené), no a teraz prišiel rad na spomínanú tiesňavu, ktorá sa nachádza na opačnej strane hradného vrchu a je preklenutá dvomi nádhernými mosty.

Ako terénny základ je opäť použitý styrodur a polystyrén, skaly sú sadrové, farby od Poláka. Povrch tvorí preosita hlina a rôzne overené foliáže. So statikou som sa na tento kúsok nedostal, lebo mi prístup komplikovali už spomenuté dva nádherné mostíky, čo je veľmi dobre potom vidno v galérii.

Najväčšou výzvou však pre mňa bola voda. Kedysi dávno som nejaké pokusy absolvoval, ale už si vôbec nepamätám postup ani použité materiály a farby na dno koryta. Čo - to okukáte na internete, alebo si počítate na iných stránkach, no v praxi to vždy býva "poněkud" zložitejšie, lebo nad vami nestojí žiaden odborník na vodohospodarinu a nekopne vás do členku, keď spravíte nejakú chybu alebo somarinu. A tak to bola skutočná a nefalšovaná výzva s tromi otáznikmi ???

Ak by náhodou niekto z vás v budúcnosti chcel použiť moju skúsennosť pri tvorbe bystriny - dávam tu pár doporučení:

1) koryto potoka musí byť vodorovné, ak treba spád - delíme koryto kolmými stenami (kaskády a vodopády)

2) dno potoka a ponorené brehy musíme opatriť vodenepriepustným náterom. Ja použil bielu farbu na plast, no podcenil som ponorené brehy, a tak som vodu musel aplikovať tri razy, lebo sa strácala skôr ako ztuhla.

3) skôr ako aplikujeme vodu vyspravíme dno a brehy štrkom a kamienkami, popr. rastlinami, naplaveným drevom a inými nápaditými nezmyslami. Ja to zakápol kamarátom herkulom.

4) väčšie vodopády vytvoríme vopred z hmoty "vodný efekt od Nocha" a nalepíme na koľmé steny v koryte. Menšie vodopádiky a kaskády netreba riešiť.

5) tam kde chceme mať väčšiu hĺbku vody, musíme dno ztmaviť farbou alebo tmavým štrkom. Ja použil tyrkysovú kriedu, lebo sa mi strašne móóóc páčila farba mora vľani v Chorvátsku. :-) 

6) vodu aplikujeme v malých dávkach a pomocou paličky jej pomôžeme, aby sa rovnomerne rozlila okolo prekážok na dne. Necháme deň vytvrdúť a ak sa neztratí je to paráda!

6) na hladinu aplikujeme "vodný efekt" a pomocou malého štetečka sa posnažíme znázorniť prúd, zvírenie a prepadajúcu vodu z kaskád. Toto mi šlo dobre, Noch ma v tomto smere uspokojil. V podstate efekt môžeme po vytvrdnutí aplikovať aj opakovane, keď sa nám prvá vrstva nebude pozdávať.

Tak asi tak priatelia, ďalšie si môžete prečítať ešte v popisoch obrázkov na rajčeti, kde v albume 037 >>> nájdete celý postup stavby. Prajem vám pekné pokukanie, ja musím ešte makať...

17. 03. 2014    KRÍKY Z MERLÍKU

Keď ma môj domáci kontrolór pri pohľade na dokončené časti koľajiska upozornil, že jeseň býva farebne živejšia, rozmýšlal som čo s tým? Mal som ešte časovú rezervu do ukončenia sezóny a tak som sa pokúsil z vlaňajšej biednej ourody merlíku vyťažiť maximum. Už tak nízke rastlinky som ostrihal na ešte nižšie, zoskupil do malých skupiniek a pracovne prilepil na kúsok polystyrénovej dosky. Strekol lepom v spreji od Nocha a posypal jemným farebným listovím od Poláka. Tento postup som po krátkom vysušení aplikoval celkom 3 razy a na druhý deň ešte zafixoval fixativom na pastelové farby.

Po dôkladnom vysušení som jednotlivé kríky malými klieštičkami vytrhával a sadil priamo na koľajisko na miesta, ktoré sa mi zdali najviac vhodné a ktoré som túžil takto oživiť. Bola to super práca, veľmi rýchla a účinná a výsledok ma samého prekvapil. Pár obrázkov z koľajiska si môžete pozrieť ako vždy na rajčeti v albume 038 >>> Pekné pokukanie.

18. 03. 2014    ZASTÁVKA POD HRADOM

Priatelia, modelová sezóna 2013 - 2014 končí a ja musím na tomto mieste poďakovať "vedeniu", lebo je to v živote prvykrát, čo sa mi v sezóne podarilo spraviť všetko čo som si na jej začiatku predsavzal. A že toho nebolo málo môžete posúdiť sami na týchto dvoch obrázkoch, ktoré dokumentujú začiatok sezóny niekedy na jeseň roku 2013 a koniec tu teraz včil...

Po dokončení stavby hrubého reliéfu krajiny som sa zameral na oblast hradného vrchu a jeho najbližšieho okolia a celú túto časť Dedovho Enka II som sa snažil túto sezónu vystavať vrátane detailov, alebo aspoň do tej miery, že sa jej nebudem musieť do dokončenia celého koľajiska venovať, alebo sa ku nej vracať. Toto sa mi v podstate podarilo, ale ako všetci veľmi dobre vieme, železničné modelárstvo je nikdy nekončiaci proces, a tak už teraz niektoré veci vidím, že ich "renovácia" nemine. Povedal som si však, že vydržím, a kým to celé skutočne nedokončím, spiatky sa nevrátim. A tak smrekovo smrekovcový lesík na vrchole hradného vrchu na svoju krajšiu podobu počká,  listnaté stromčeky (ešte z pôvodného koľajiska) zrejme úplne opršia z lístia, ktoré už takmer nevidno, rovnako zrúcanina hradu Dedov bude musieť dočkať prestavby, muchotrávky ostanú niekoľko rokov v maximalistickej podobe a celý rad ďalších maličkostí, z ktorých som bol v prvom pohľade unesený a dnes už trošku žmúrim oči - ostanú čakať, kým... Iba tá krava asi bude večná, čo nás sprevádzala takmer celú sezónu, ako maskot stavby, čo postrehol a vyjadril v jednom komentári kamarát Norbi.

Ale vráťme sa k tématu stavby. Posledným miestočkom na ktorom som sa realizoval v oblasti hradného vrchu je zastávka Pod hradom s  krčmou a ubytovňou - známymi to domčekami z Dedovho Enka I. Pri stavbe som použil osvedčené metódy, ktoré som už v minulosti veľarazy opísal a tak nebudem nosiť leso do dreva a iba trošku popíšem to čo na obrázkoch potom uvidíte.

Zastávka s domčekmi sa nachádza na veľmi malom priestore v tvare trojúholníka, ktorý z dvoch strán obchádza cesta a z jednej strany koľaje vlastnej zastávky. Nástupište je sypané, na prvej koľaji spevnené panelmi, bez možnosti úkrytu pre cestujúcich, čo bola požiadavka krčmára, ktorý potrebuje zarábať. Prístup pre peších som riešil prírodným lesným chodníčkom od zastávky ČSAD, ktorá si na svoju krajšiu podobu mimochom počká tiež, lebo sa mi vôbec nezdarila. V pravej časti potom ostalo miesto na malé štrkové parkovisko, ktoré aj pri zastávke proste musí byť. Lavičky sú zvyškové z nejakej stavebnice, lampy od majstra Dominika, tabuľe a iné maličkosti, potom vlastnej výroby dľa fantázie. Nakoniec veď ma už poznáte, že znalostmi železničných predpisov a noriem proste neovplývam. No a aby bol výčet všetkého čo na zastávke vidno úplný, musím ešte dodať že ďalší dvaja pidilidíčkovia dostali svoje mená. Blondýnka v červenej sukničke sa volá Matylda a trpiteľ, sediaci vedľa nej nie je nik iný ako sám veľký Vašek z pražského hradu. Tá podoba proste nepustí... 

Takže ak váš záujem ešte trvá, nech sa páči, kuk sa sem - v albume 039 nájdete všetko vo čom tu točím >>>

Sezóna 2013 - 2014 skončila. Odkladám oči nech si oddýchnu a budem už iba dumať ako ďalej, lebo dobre viete, že nie všetko mám vopred premyslené. Plánujem ešte jeden príspevok, kde chcem zverejniť pár finálnych záberov, ako kedysi z Dedovho Enka I, a potom sa budem zaoberať poľudštením celého panelu ako celku, aby nám to v obývačke pekne ukázalo.

Takže dovidenia priatelia v sezone 2014 - 2015 a  tebe Bety, za trpezlivosť a toleranciu sto razy ďakujem.

07. 04. 2014    Hradný vrch

Ups, ale ten čas letí. Utékli vác ako dva roky, kým som sa vo svojom snažení dopracoval k tomu, že môžem do tejto sekcie vložiť ďalší príspevok. Pravda, nastali drobné zmeny v stavbe koľajiska (Dedovo Enko I nahradilo Dedovo Enko II), ale to je len taká maličkosť :)

Túto sezónu som makal ako šrúfik, pravda boli aj rezervy, no keď to porovnám s predošlými rokmi spravilo sa toho veru dosť. Po finálnom dokončení krajiny v časti hradný vrch a jeho najbližšieho okolia, som všetko riadne vyluxoval, koľajky ošetril a po celej trase pretiahol svoje skromné modelíky (na ten 50-kový stále ešte čakám...). Joj ale boli šťastné po takom dlhom čase, dokonca mi aj tu a tam zapózovali, keď zbadali ako sa okolo nich točím s objektívom.

No a aby finálne obrázky vyzerali trošku lepšejše, požiadal som Michala z trainmanie o súhlas s použitím jeho dioramatického pozadia, a tak sa kúsok z Michala dostal až na ďaleké Slovensko do jednej obývacej izby. A šak sa aj patrí, veď spomínaný MODELÁR stál pred 10 - timi rokmi u môjho návratu k železničke, čo ale isto viete, ak ste čítali sekciu "Hi-story". Na obrázku vidíte pôvodné Michalove foto, ktoré budem ešte časom upravovať, lebo chcem dosiahnuť čo najlepší prechod medzi koľajiskom a pozadím. Hádam to v mojom corelíku zvládnem.

Takže priatelia, bez ďalších dlhých rečí vás pozývam na kukandu >>> Najskôr porovnanie stavby na začiatku a na konci sezóny, potom celkový pohľad na dokončený Hradný vrch a nakoniec niekoľko pohľadov na rôzne miestočka, ktoré na obrázkoch zo stavby až tak dobre vidno nie sú. A ak budeme mať šťastie, možno aj nejaké to amatárske jednoduché videjko v albume nájdeme. A možno aj mašinku konečne uvidíme! A možno aj hurvínka...

Nech sa páči - môžete vstúpiť>>> a ja idem konečne oddychovať!!!

01. 11. 2014    Obložkovanie - úprava bokov rámu

Trvalo to takmer dva roky kým som sa dostal k dokončeniu rámu koľajiska. Pravda ten čas som nesedel so založenými rukami, ale pilne pracoval a pracoval. Cez leto sme doma úspešne dokončili "renováciu" obávačky a nedokončenou časťou ostali vlastne už iba boky rámu koľajiska a tak som sa do toho pustil. Mojim zámerom bolo všetko stihnúť do začiatku modelárskej sezóny, čo sa mi podarilo a tak som nadmieru spokojný. Inými slovami: "Všetko je pripravené na nerušené venovanie sa stavbe krajiny!"

Na nasledujúcich pár obrázkoch si môžete pozrieť ako som sa s obkladom popasoval. Veru dlho sme rozmýšlali čím koľajisko obložiť, lebo som potreboval aby to bolo ľahké a súčasne pružné a pevné. A navyše sme potrebovali na rohu vytvoriť oblúk, aby nám to v obývačke lepšie sedelo.

Z pomedzi všetkých rôznych materiálov nakoniec vyhral 2mm hrubý, priehladný plast - niečo na bázi plexiskla. Základný tvar som vyrezal priamočarou pílkou a na rám nalepil patexom. Na okrajoch a v mieste oblúku som sa navyše poistil skrutkami, že keby náhodou... No a vo finále prišla na rad fólia s imitáciou dreva, ktorú sa nám podarilo zohnať takmer rovnakú ako ostatný nábytok v obývačke. Takže spokojnosť na všetkých frontoch a ja sa idem v klude venovať krajinke....

23. 01. 2015    Mostovanie:

Aj keď mi modelárska sezóna začala už v novembri, v skutočnosti teprve včil nastal ten správny čas, kedy môžem nerušene pokračovať v stavbe Dedovho Enka. Veď to poznáte - koniec roka fofry v práci a k tomu predvianočne šialenstvo spojené s nákupmi, upratovaním a pečením. Ale vzhľadom na to, že sa nevenujem žiadnym zimným športovým radovánkam na svahoch, vidím to dosti optimisticky a mám za to, že nás doma čakajú takmer tri krásne modelárske mesiace. A veď si to aj po tom suchom lete zaslúžim, či? Či, či?

V prvom poradí (keď nerátam rozostavané domčeky, na ktorých makám od novembra) som sa túto zimu rozhodol pre dokončenie areálu stanice Dedov, ktorá už vlastne raz dokončená bola, a to na Dedovom Enku I. Takže domčeky máme postavené, staničné koľaje položené, zaštrkované a funkčné, a ostáva vlastne "iba to niečo málo dookola" :) Vzhľadom fakt k malému priestoru, ktorý mám na stanicu k dispozícii, som musel veru dlho dumať, aby to malo aspoň trošku hlavu a pätu. No kompromisom som sa nevyhol. Výpravnú budovu s weckami a nejakými ďalšími ozdôbkami som sa rozhodol umiestniť približne v strede stanice, hradlo naľavo a skladisko napravo. Docela mi vadí, že skladisko nebude v blízkosti hlavnej budovy, ale vážne to inak nešlo, pretože potom by som musel ubrať zo svojich krajinných zámerov a to je v mojom prípade nemožné :) Pome však pekne po poriadku...

Najväčším orieškom a najväčšou výzvou pre mňa bola cesta. Nechcel som aby končila u stanice, ale mojim zámerom bolo, aby prechádzala poza staničnú budovu niekam ďalej a až potom niekde mimo modelu. Pomerná blízkosť traťových koľají na 50 cm šírke koľajiska a členitý terén ma nakoniec priviedli na myšlienku postaviť dlhé premostenie ponad potok aj ľavé staničné zhlavie. (alebo záhlavie, či ako sa to vlastne správne volá?) Jednoducho som cestu dvihol na betonové piliere a bolo vymalováno! V skutočnosti si síce neviem predstaviť, kde by taková malá obec, akou Dedov je, zobrala peniaze na takýto projekt, ale v tých dobách stačilo mať niekoho vplyného na správnom mieste a aj nemožné bolo možné. Mňo a ako vidno, dedovčania takúto známosť na ústredí zjavne mali, a tým pádom som sa z toho takto pekne vykecal aj ja :)

Okecať je jedna vec, realizácia však druhá. V živote som žiaden most nestaval a nemal som ani páru ako na to, aby to po prvom prejazde nejakého vozítka celé nerachlo. Vyrazil som teda von a hľadal inšpiráciu a študoval, že ako tie prefabrikáty vlastne na seba navädzujú, ako sú spojené, ako sú stavané, ako, ako, ako... Keď som to ako tak pochopil, premyslel som si ako na to v modely, všetko si pekne načrtol, prepočítal merítko a pustil sa do práce...

Najskôr bolo potrebné vyrezať styrodurové prefabrikáty, hrotom vyznačiť špáry a ďúry na odvod vody, a celé to pekne ponatierať betonovou farbičkou od pána Poláka. Potom jasná vec že patina - klasika osvedčená olejovka a stierať a stierať. Najťažšie však bolo presne na milimeter vymerať osadenie pilierov a to šlo veru pomaličky. Vymerať, vykopať jamy, vlepiť a nechať riadne vyschnúť. A takto postupne kúsok po kúsku som sa bavkal niekoľko dní, kým sa mi podarilo osadiť posledný pilier.

Nesmiem však zabudnúť na tvorbu koryta potoka, čo vlastne predchádzalo stavbe premostenia, lebo po montáži vozovky by som sa pod nedostal. Takže pekne vydlabať, omúrovať (bo som sa rozhodol pre tzv. mestský typ koryta), vyštrkovať a zavodniť. Znie to pomerne jednoducho, ale svoj čas si to vzalo tiež.

Po osadení a vyzretí pilierov nasledovala finálna úprava okolitého terénu, ktorú zemné stroje pri práci rozbili na padrť. Pekne učesať, podumať kde slnko zasvieti a kde nie, a tak ďalej a tak ďalej až do podoby, ktorá ma uspokojila. Zameral som sa najmä na tie časti terénu, ktoré mi pokládka mostovky zneprístupní a okrem osadenia vysokou zelenou bolo vlastne treba urobiť úplne všetko. Vyrovnanie terénu, osadenie skál, zahlinenie a zatrávnenie. Keď som sa týmto všetkým prekúsal nastal čas položiť nosníky pod vozovku a začať rozmýšlať, ako si poradiť s vlastnou vozovkou a celkovým dokončením premostenia.

Podarilo sa mi zohnať mäkkú ale pevnú plastovú dosku o hrúbke 2mm, čo si myslím že by mohol byť ten správny materiál na vozovku. Je dostatočne pevný a celkom dobre sa dá ručne rezať, čo pre mňa bolo docela zásadné, lebo som potreboval vyrezať asi meter dlhé esíčko. A to presne, takmer na milimeter. Ako som si s tým poradil viacej opisujem na rajčeti, no podstatné je, že vozovka je na mieste a ja môžem pokračovať v práci...

Pustil som sa do výroby mostných obrubníkov a bočných krycích prefabrikátov, ktoré spolu celú vozovku dotvárajú do finálnej podoby. Vlastné lepenie bola docela babračka, lebo tu išlo o milimetry, aby to v celkovom pohľade nebolo kostrbaté, čo sa mi nakoniec aj podarilo a celé premostenie dostalo úplne inú tvár. No a po nafarbení asfaltom už nebolo pochyb o tom, že sa zasa niečo po čase fakt podarilo! Ostáva už iba zábradlie a zvodidlá, no na to si budem musieť ešte počkať, lebo, lebo... 

Takže priatelia ak máte chuť a záujem - môžete si kuknúť obrázky z celej stavby v albume 049 na rajčátku >>> a ja sa posuniem o kúsok ďalej ...

28. 01. 2015     Skladisko:

Skôr ako som sa pustil do stavby vlastného skladiska, rozhodol som sa zrealizovať jednu myšlienku, ktorú už dlho nosím v hlave. A pretože som už konečne vydumal ako na to, pustil som sa s chuťou do toho. Bolo však nutné veľmi brutálnym spôsobom zasiahnuť do asi tri roky starých hradieb. Šmyk, šmyk a bolo to! Celú spodnú časť som amputovať a konečne zrealizoval spomienku na detstvo. O čo však ide zatiaľ neprezradím, dozviete sa to v albume...

Skladisko Dedov som umiestnil v pravej časti stanice pred podjazdom. Najskôr som odstránil provizorný kamenný múr a celú plochu uhladil a pripravil pre stavbu. Nedalo mi to a zasiahol som aj do podjazdu, kde bolo treba opraviť nechutný chodník a doplniť zábradlie, lebo som cez leto riešil viacero úrazov pidichodcov a veru ťažko som sa ako krútil... Nový kamenný múr som vyrobil z kupovaného výlisku, ktorý stačilo iba orezať na požadovaný rozmer a dať mu tu správnu farbu. Riešil som dokonca aj odvodnenie svahu, no použité rúry majú o čosi väčší priemer ako by sa patrilo, ale už to nechám tak, šak občas niečo musí padnúť do oka :) Zvyšok svahu som poriešil skalami, ktoré sú vyrobené zo sadry a dotvorené už spomínaným šlahaným tmelom z Bau... U skladiskovej plochy som sa na chvíľu zasekol, lebo som sa nevedel rozhodnúť aký povrch zvolím. Mám v zásobe výlisky kočičích hláv, ale nakoniec som uprednostnil panelovú plochu značky samodomo. Aspoň som si pri výrobe trošku narovnal chrbát za stolom, lebo v polohe nad koľajiskom je to veru drina. Pri vlastnom lepení som chcel zabiť dve muchy jednou ranou a hneď pri prvom nátere lepidlom som položil panely aj vysypal špáry, ale po odstránení prebytkov mi vytiahlo aj špáry a tak som to musel zaštrkovať opäť a pekne zakvapkať ako pri štrkovaní koľajovej cesty. Výsledok ma nakoniec predsa len potešil, veď uvidíte sami... Nasledovala krajšia fáza stavby a tým je nízka zelená, z čoho sa vždy teším azda najviac, lebo to mení pracovný pohľad na finálny. Snažil som sa budúcu zelenú plochu hneď v začiatkoch rozbiť a nepoužívať veľké kusy foliáží alebo statiky a tak som na niektoré časti použil trsy suchej trávy a zasypal hlinoštrkom, iné časti zasa pocukroval statikou a iné polepil rôznymi druhmi foliáží.

No a keď potom ešte zasadíte nejaké tie nízke kríčky, hneď sa vám srdiečko pousmeje. A to ešte stále nie je úplné finále, lebo aj vysoké kríky treba a samozrejme nesmieme zabudnúť na stromečky. To si ale zasa nechám v rukáve až do sekcie krasota. No a úplne posledným krokom bolo umiestnenie budov a zariadení, ktoré tejto časti koľajiska dalo finálny punc.

Obrázky zo stavby skladiska si môžete kuknúť tuto >>> a ja sa idem venovať niektorému z ďalších kútov koľajiska...

10. 02. 2016     Obec Dedov :

Milí priatelia, ani neviete akú mám radosť z toho, že sa vám zasa môžem prihovoriť. Po dlhom, dlhom čase sa pomaličky začínam zaoberať myšlienkou pokračovať v stavbe koľajiska Dedovo Enko II. Pravda, všetko to čo prinášam v dnešnom článku, bolo už spravené dávno, pradávno, už začiatkom roka 2015, ale ako štart do novej modelárskej sezóny je to dobré, nie? Pôvodne som myslel, že napíšem článok až po dokončení stavby obce, ale to by ste na mňa asi už aj zabudli :)

Časť koľajiska, ktorou sa budeme zaoberať v tomto článku, je samotná obec Dedov, vlastne jej okraj. No pred umiestnením domčekov som musel ešte rozlúsknuť pár maličkostí, aby som bol vo finále spokojný.

Bolo potrebné upraviť svah pod serpentínou, kde som sa rozhodol umiestniť starý už dávno nepoužívaný kameňolom, bolo treba upraviť hornú zákrutu, lebo tá pôvodná sa mi akosi nie to, a taktiež bolo potrebné spevniť pozemky pod obcou - čo by oddímateľné veko pre čistenie koľají v tunelu. Keď som si všetky tieto myšlienky urovnal a dostal ich do súladu s realitou, pustil som sa do toho. Postupy prác, ktoré som použil sú vám už veľmi dobre známe, lebo som ich opisoval v predchádzajúcich článkoch a momentálne nemám nič zázračné s čím by som sa s vami podelil :)

Nasledovala úmorná práca s dokončovaním domčekov, kedy bolo potrebné vyrobiť vnútorné kartonové vložky a inštalovať diody, čím som sa postupne prepracoval k osadení detailov, ako sú komíny, okapy atď... a tým som sa konečne po roku prepracoval ku koľajisku. A tak teda frčíme! ... lepenie domčekov na miesto a samozrejme úprava okolia, ktorá v sebe už zahŕňa oveľa zaujímavejšie prácičky ako je kríčkovanie, stromčekovanie a iné viac či menej piplavejšie chuťovečky.

Vlani sa mi podarilo vypestovať docela slušnú zásobu merlíka a tak som toho náležite využil a vyrobil si niekoľko krásnych jesenných skvostov do mojej záhradky :) Na olistenie zvyknem používať materiál od pána Poláka, no farebnosť ma už neuspokojovala a tak som si vo veľa prípadoch pomohol farbami v spreji a niektoré časti olistenia som jemne strekol, čím sa mi podarilo "tohtoročnú" jeseň farebne zvýrazniť, čo je dokonca vidno aj na obrázkoch. S merlíkom sa pracuje veľmi dobre a výsledky skutočne stoja za to, preto jednoznačne vždy odporučím. Ideálne však pre HO.

Takže tak, prácička ide pekne od ruky a ja postupne finálne dokončujem okolie zadného tunelového portálu, okolie starého lomu, no najviac času venujem vlastnej obci Dedov, kde sa snažím vymyslieť a stvárniť čo najprirodzenejšie všetko možné aj nemožné. Napríklad ma pred časom kopla múza a tak som vyrobil jednoduchú zastávku ČSAD. Jednoduchosť je v použitom materiáli - kúsok vlnitého plastu a kúsok 0,5 mm oceľovej trubky zmiešate s červeným sprejom, pokvapkáte hrdzou a ako doplnok v blízkosti cesty je to docela chrumkavé. Alebo výroba živého plotu - tak jednoduchá, že stačí kuknúť na obrázky a je vyjasnené. A hodí sa mi to ku chodníku ako nič iné.

No symbol Južnej Moravy mi na koľajisku stále chýbal a tak som sa rozhodol vyrobiť vinný sklípek podľa predlohy slováckych vinohradníkov. Ako materiál mi opäť poslúžil styrodur, ktorý sa dobre krája aj v tomto mini merítku. Trošku som podumal a postup bol na svete. Jedinné čo sa mi zrealizovať nepodarilo sú slovácké ornamenty, ktoré tieto naše sklípky zdobia. Na to už proste nemám, na to si netrúfam. Vono by bolo docela pekné vymodelovať celý rad sklípkov, ale z priestorových dôvodov to proste nešlo.

Následne som si pripravil terén pre stavbu, všetko pôvodné a provizorné išlo preč a začal som sa hrať na čistom piesočku. V prvom poradí som osadil operné múry tunelového portálu, ktoré som mal odložené ešte z dedovho enka I. a z polystyrénu vyrezal nový svah pod vinohrad. Potom prišiel rad na drátkovanie a pletenie kostričiek vinnej révy a hřbitovních tůjí. Šlo to fajn, ako po masle, no výsledok už taký čačaný nie je, lebo som si povrchne naštudoval stavbu vinných kríkov a miesto révy som vyrobil skôr jablone do záhrady. Nuž chybami sa človek učí, ale meniť to veru teraz nejdem. Celý postup výroby si môžete potom pozrieť v albume na rajčeti.

Vráťme sa ale na koľajisko, kde nás čakajú pre krajinkára najkrajšie práce zo všetkých prác. Po umiestnení sklípku do svahu pod farou som začal dotvárať posledný kúsok pozemku v katastri obce Dedov. Poriešil som parkovanie pre farárovho nové Opla, vybudoval cestičku okolo vinohradu, vykopal niekoľko hrobov, zasadil tůjky, vinohrad, popíjal vínečko, vyrobil zvodidlá, inštaľoval verejné osvetlenie, osadil lucerny a travičkoval a štrkoval a tak stále dokolečka. Až kým som nebol spokojný s každým jedným centimetrom. No a na úplný záver som vysadil vysokú zelenú a bolo vymalováno!

Milí priatelia, dokončením obce Dedov som sa výrazne posunul v stavbe prvej časti celého koľajiska a verte - neverte, keď sa tak na to pozerám, vyzerá to fakt chrumkavo. Po minuloročnej operácií očí som mal docela obavy, či vôbec dokážem enko dokončiť v akej takej kukateľnej kvalite a stále sa mi hlavou honily myšlienky o zmene merítka, ale pri tohtoročnom bavkaní som si na vlastné oči vyskúšal, že to stále ešte ide a tak všetky nápady do budúcna zatiaľ púšťam k vode a zvolávam: "Nech žije Dedovo Enko II."

Tak nech sa páči, tu sú obrázky zo stavby >>>

10. 03. 2016     Stanica Dedov :

Je to presne mesiac, čo sa mi podarilo dokončiť obec Dedov a dnes prichádzam s dokončenou stanicou, čím vlastne hlásim do sveta takmer dokončenie stavby celého katastra Dedova, neboli pravej strany koľajiska, neboli 50 % celkovej plochy.

Základy stavby stanice, rovnako ako obce Dedov boli položené už začiatkom roka 2015, no väčšia časť bola vybudovaná až teraz, v týchto týždňoch a dňoch. V prvom poradí som musel poriešiť všetko to čo sa nachádza za budovou, lebo neskôr by som sa do týchto miest dostával veľmi ťažko. Preto som sa chtiac nechtiac musel pustiť do regulácie potoka a výstavby unikátneho premostenia, ktoré dosahuje v celku (aj na druhom dieli koľajiska) úctihodnú dĺžku cca 1 meter. Až potom som sa mohol začať realizovať na stavbe vlastnej stanice. Na prvých dvoch obrázkoch vidíte stav na začiatku stavby a stav z  8. februára 2015, kedy som musel s výstavbou prestať a opätovne som sa ku nej dostal až takmer po roku.

Vitajte v reále, píše sa 13. február 2016 a ja začínam pokladať nástupištné hrany a štrkovať. Sú vyrobené z 1 mm drevených hranolov a na štrkovanie som použil klasický pieskový štrk od Poláka. Musím priznať, že túto prácu nemám moc rád, lebo je nezáživná a moc toho vo výsledku vidno nie je. No aj napriek tomu, pretože som mal chuť do modelárčenia, tak som sa s tým snažil vyhrať ako som najlepšie vediel. Určite by to išlo spraviť lepšejšie a vierohodnejšie, ale verte - neverte, dedovčania sú s tým spokojní.

Výroba zábradlia na premostenie mi veru dala zabrať, ani nie tak čo do roboty, ale skôr do rozmýšľania. Veľmi dobre si totiž uvedomujem dĺžku mosta, ktorú násobím mierkou 1:160, a tak sa nie to čo čudovať, že som si svoju vekom unavenú hlavičku veru potrápil. Nakoniec padľa volba na výrobok od Šikulú a bola to veru dobrá voľba. Pravda, chvíľočku to trvalo, kým som tie malé čudá pospájal dokopy, ale s výsledkom som nadmieru spokojný. Väčšia časť ma síce čaká na druhom dieli koľajiska, ale už teraz si predstavujem ten pohľad :) No a čo sa farby týka, zvolil som náročky modrú. Chcem totiž aby to na koľajisku trošku vystúpilo a napokon veď most ČSSP bol vrcholným stavebným dieľom tej doby, takže prečo trošku nevybočiť z tej socialistickej šedi. Veď stejne o rok na to prišla revolúcia a všetko bolo zrazu úplne inak, či naopak?

Ďalšou laskominkou, o ktorej sa chcem trošku rozpísať, bola opätovná výroba zastávok ČSAD. Ak si spomínate, pred dvomi rokmi som za zastávku Pod Hradom umiestnil svoj prvý pokus, ktorý bol prinajmenšom strašný - ale BOL. Už vtedy som vedel, že príde čas prerábky a tak som to nechal uležať. Pri tomto pokuse som zvolil ešte tenší 0,3 mm ocelový drôt aký používajú leteckí modelári a trošku viac som sa vyhral s grafikou pri kreslení značky ČSAD zastávky. Šlo to celkom fajn, výsledok je o poznanie lepšejší, ale stále to nie je to pravé orechové. No, necháme to uležať a o pár rokov uvidíme. Veď budem stavať ešte jednu stanicu a tam isto bude zasa cesta a isto tam budú aj busíky chodiť. Po tých pokusoch už viem ako na to, takže no problem :) 

Čo mi ale v posledných dňoch nedávalo spať, boli otrasné vŕbky okolo potoka. To sa musí zmeniť, povedal som si a začal dumať... A vydumal som topole! Spomenul som si totiž na Hudiho, ktorý svojho času na svojej stránke opísal ich výrobu z prírodnej trávy a tak som rýchlo vyrazil von a hľadal a hľadal, až som nakoniec predsa len pár stebielok našiel. No a potom to už išlo ako masle. Trávy som skrátil na odpovedajúcu dĺžku, trošku upravil nožničkami, osadil do polystyrénu a strekol sivohnedým akrylom v spreji. Potom už iba lepidielko a jemne poprášiť jesenným listovím a bolo to hotové. Verte - neverte, táto tráva je docela tvrdá, rozhodne pevnejšia ako merlík - odporúčam! Je to rýchle a je to docela modelové.

Predposlednou chuťovečkou pri stavbe stanice bola výroba telefónej búdky (opäť) od Šikulov. Ide o laser cut a ide o veľmi jemnú a titernú prácičku. Veľmi opatrne s lepidlom !!! Lebo pri nánose lepidla dieliky mäknú a rôzne sa deformujú. Netreba sa ponáhľať (ako ja) a treba používať rôzne pomôcky na opieranie a udržiavanie rovných hrán. No a samozrejme v tomto merítku aj lupu, bez nej by bol výsledok žalostný, lebo by som tie "krivky" zbadal až na makro obrázkoch a to by ma asi trefil šľak ! Odporúčam, nechcem robiť reklamu, ale chlapci to fakt vedia...  Na tieto rôzne prkotinky je laser cut ako stvorený a ja sa teším, teším a teším, ale nemôžem prezradiť na čo. Žiaľ.

No a úplne posledným mojim tvorivým činom pri stavbe dedovskej stanice bola výroba paliet - vlastne pokus o výrobu paliet, ktorý dopadol nedobre, takže vlastne ani nedopadol. Napriek tomu som tieto nepodarky na koľajisko umiestnil a pekne som ich zašil do skladiska, kde nie sú priamo na očiach. Možno raz, niekedy... Na výrobu som použil 0,8 mm balzu (tenšia sa už vraj nerobí), no keď si to prerátate v merítku zistíte, že by bola potrebná cca 0,15 mm hrúbka materiálu, aby to vyzeralo ako tak a nebola výška palety takmer pol metra. Nic menej chcel som to vyskúšať, hlavne ako sa mi bude pracovať s 5 a 7,5 mm balzovými špalíkmi. A vďaka tomu viem, že dobre. Možno by nebolo od veci vyskúšať plastové dosky a potom ich farebne upraviť, ale tomu som sa chcel proste vyhnúť, lebo som sa už nachádzal v štádiu vyčerpania a múza (potvora) mi zdrhla, že príde zasa o rok :)))  No ale úplne super by bol zasa laser cut, nuž hádam... hádam...

Takže tak, milí priatelia, stanica Dedov je HOTOVÁ a vy si môžete pozrieť zasa pár stavebných obrázkov na rajčeti v albume 054, ale hlavne sa môžete tešiť spolu so mnou na finálne obrázky z celej dokončenej časti katastra Dedov, ktoré pripravujem pre sekciu "krasota", pretože (keď dorobím pár maličkostí) bude pravá strana koľajiska Dedovo Enko II. celá úplne hotová a ja s pocitom dobre vykonanej práce začnem oddychovať a psychicky sa pripravovať na druhú polovicu :)))

23. 03. 2016    Katastrálne územie Dedov

Milí priatelia, je to neuveriteľné, ale je to skutočne tak. Prvá polovina koľajiska Dedovo enko - katastrálne územie Dedov je hotová !!!

Ešte nikdy som vo svojej modelárskej "kariére" nebol tak ďaleko ako dnes. Ešte nikdy sa mi nepodarilo finálne dokončiť ani len kúsok koľajiska, ešte nikdy som si nemohol sadnúť, otvoriť šampanské a kochať sa pohľadom na niečo dokončené. Vždy doteraz sa niečo stalo, alebo zmenilo, čo moje plány zmarilo. V prípade Dedovho enka je to však iné, lebo som doteraz ani len na chvíľu nezapochyboval o tom, že toto koľajisko raz dokončím. Ako je možné, že u mňa nastal takýto zlom, takýto výrazný posun vpred? Existujú na to dve v podstate jednoduché vysvetlenia :

1.) kým som položil prvú koľaj, ujasnil som si úplne všetky detaily a vnútorne sa s nimi ztotožnil.

2.) pretože je to DEDOVO enko.

Vy, ktorí ma poznáte, viete že sa modelárstvu nevenujem "nonstop" a využívam spravidla iba dlhé zimné večery. Práve z tohoto dôvodu počiatky stavby Dedovho enka siahajú ďaleko spiatky až do roku 2009, kedy som spravil prvý krok a začal stavať Dedovo enko I. V roku 2013 som však musel svoje plány ponekud pozmeniť a tak začalo vznikať Dedovo enko II. Ešte v tomto roku som stihol všetko naplánovať, postaviť rám, položiť koľaje, zaštrkovať ich a vytvoriť hrubý reliéf. V roku 2014 som celú tu bielu polystyrénovú masu provizórne skryl pod farebné piliny a kúsok po kúsku začal finálne tvoriť krajinu. A tak uzrel svetlo sveta Hradná vrch, Tiesňava a zastávka Pod hradom. Rok 2015 ovplyvnila operácia očí a tak bol na stavbu chudobnejší, ale aj napriek tomu sa mi podarilo vybudovať asi jeden meter dlhý cestný most a postaviť areál skladiska. Na dokončenie prvej poloviny koľajiska mi však ešte ostávalo vybudovať železničnú stanicu a obec Dedov, čo sa mi akýmsi neuveriteľným spôsobom pred pár dňami podarilo a ja mohol šťastne vykríknuť: "HOTOVO"

Takže, dedo Pepiku, kukaj ...

12. 04. 2016    Nočné pohľady

Priatelia, dnes som na rajče pridal pár nočných záberov z dokončenej časti koľajiska. Kvalitu a aranžmá berte prosím s rezervou - učím sa a ešte dlho budem... a taktiež musím priznať, že som sa s tým z časových dôvodov nevyhral tak ako by som chcel... Pozítvne je však to, že už viem ako v budúcnosti na to.

Na všetkých záberoch sú zasvietené úplne všetky svetlá, ktoré momentálne svieťa. Prirodzenejšie to bude vyzerať až spravím ovladací panel a budem môcť svietenie regulovať... Niektoré lampy sú od výroby veľmi žiarivé, niektoré dávajú svetlo slabšie. S tým sa budem musieť (až nebudem mať čo robiť) taktiež popasovať.

Inak sa to, myslím, ale pozrieť dá

Súčasne sa týmito snímkami na dobrú noc s Vami na nejaký čas lúčim, lebo mi aj iné veci treba robiť. Aktívnejšie sa budeme zasa stretávať, keď teploty vonku poklesnú a Fico nám vráti normálny čas. Potom sa pustím do druhého dielu koľajiska a budem drieť ako mula. Mám totiž kopec nápadov na stavby a stavbičky a idem skúšať "poněkud jiné skály", ktoré som ešte nikde nevidel.

Tak dovidenia a užívajte pekné jarné, letné a jesenné dníčky.

02. 11. 2016    Pozadie a Popredie

Milí priatelia, ak ste videli niektoré obrázky z Dedovho Enka II viete, že som istý čas mal za koľajiskom dočasné fotopozadie. Moja predstava je však iná - túžim po pozadí plastickom, ktoré má hĺbku a ktoré prirodzene s koľajiskom splynie v jeden celok. K tomu som sa rozhodol vytvoriť polystyrénový základ. Použil som 10 mm dosky, ktoré som narezal a lepidlom na polystyrén nalepil na stenu. Týmto som taktiež skryl kábliky, ktoré voľne visely na stene a napájajú osvetlenie vitrín a koľajiska. Štrúktúru polystyrénu som rozbil tmelením a na náter som zvolil fasádnu sivú farbu, ktorú som si dal v požadovanomn odtieni namiešať. Fasádnu preto, lebo je vhodná na všetky povrchy, ktoré som potreboval natrieť - na polystyrén, na omietku aj na plast. Plastové je totiž popredie koľajiska, chcete - li rámu.

Aby som to všetko zladil dokopy, musel som poriešiť aj popredie. Pôvodná tapeta a plastový kryt skončili v kontajnéri a rám dostal fungl nový obal. Na výrobu som použil 3 mm plastovú dosku, ktorá je pružná, dostatočne pevná a veľmi dobre opracovateľná - čili rezaťeľná. Postup práce bol jednoduchý a je opísaný v popisoch obrázkov na rajčeti, kde sa môžete samozrejme kuknúť.

Musím tu verejne priznať, že s novým pozadím a popredím dostalo koľajisko úplne iný šmrnc a je zasa o kúsok kukateľnejšie. Po dokončení ľavého dieľu sa k pozadiu vrátim a pokúsim sa mu vdýchnuť onu túžobnú plastičnosť. Istú predstavu mám, ale ako na to to ešte úplne presne netuším. Však ono je času dosť.

02. 11. 2016    Káblikovanie  aneb výroba ovládacieho panelu

Hádam už od narodenia som presne vedel, že raz budem mať ovládací panel v šuplíku. Absolútne som netušil, že ma raz dedo privedie k modelárčeniu, že budem stavať vlastné koľajiská (pokusy), že si nakoniec vyberiem eNko, že ma tak silno chytí krajinkárčenie, alebo že budem robiť reparát z elektrotechniky ... To som teda absolútne netušil, ale s ovládacím panelom som mal jasno hneď!

Od roku 2011, vlastne 2009, kedy som začal Dedovo Enko stavať, som sa až teraz dokopal k výrobe panelu. Pravda nejako mi to doteraz nechýbalo, človek iba staval a staval, drótiky akosi pod rámom pospájal, svietilo to, jazdilo to, tak načo plýtvať časom na niečo také nezaujímavé ako je káblikovanie. Lenže tých drótikov je už akosi priveľa a vzhľadom na to, že ich počet sa stavbou druhého dielu takmer zdvojnásobí, vlastne mi ani nič iné neostalo.

Najskôr som sa musel popasovať s kľbkami neprehľadných káblikov vedúcich popod rám všetkými smermi a veru tuho som dumal ako na to. Nakoniec padľa voľba na klasický elektrikársky žlab, ktorý som z jednej strany husto navŕtal a vlepil po celej dĺžke koľajiska do prednej spodnej časti rámu. Tým som vytvoril cestu pre kábliky. Bola to fuška, trvalo mi to zopár večerov, ale dnes sú všetky kábliky učesané a je radosť na koľajisko kukať zhora aj zdola.

Veľkým orieškom pre mňa bolo vymyslieť samotné spojenie koľajiska s ovládacím panelom, lebo ten ako som spomínal, bude umiestnený v šuplíku a tak som sa obával ako sa budú správať tie mraky káblikov pri vysúvaní a zasúvaní. Šuplík má výsuv 40 cm a po čase by to nemuselo fungovať, ba dokonca by sa to mohlo trhať. Nakoniec mi kolega ajťák poradil 20 pinové konektory, ktoré mi nalisoval na takmer 1 meter dlhé ploché káble, čím som predpokladaných 80 samostatných káblikov zlúčil do 4 plochých pásov, ktoré sa pri vysúvaní pekne rolujú a nerobia žiadnu neplechu. Takmer geniálne riešenie! Nechápem, že som aj toto nevedel od narodenia ???

Nasledovali vrtácie a brúsiace práce pri úprave šuplíka, ktorými som riešil prívody káblov ku hlavnému vypínaču a k transformátorom. Drobotiny ako tlačítka, vypínače a diody som mal už dávno zakúpené a tak som sa mohol pustiť do vrchnej dosky ovládacieho panela. Grafický návrh mi urobil kamarát Corel a kamaráti na fóre povedali že môže byť. Stačil mi už iba jeden dovolenkový deň a prvý vypínač zasvietil prvé svetielko. Joj to bolo radosti!

Pár písmeniek ešte k vlastnej konštrukcii šuplíka. Je to spravené tak, že celý šuplík sa dá vysunúť až 2 cm pred popredie koľajiska. Panelová doska je vzadu na pántoch a dá sa otvoriť smerom hore o viac ako 90 stupňov, čím sa vlastne celá oprie o rám koľajiska a umožňuje pohodlnú manipuláciu pri budúcom zapájaní čohokoľvek. Pri hraní sa potom šuplík vysuniete poněkud menej, zapnete hlavné vypínače a jazdíte. Šišihúúú ...

No a čo na záver? Hádam zhrnutie: Elektrikárske žlaby - bomba vecička, ploché počítačové káble - bomba vecička, lisované 20 pinové konektory - bomba vecička. Všetko toto odporúčam a ak sa mi o nejaký čas potvrdí, že to skutočne funguje bezchybne, odporučím ešte raz.

Prajem pekné dni, ak máte záujem pozrieť obrázky - nech sa páči, vidíme sa opäť pri stavbe krajiny .

24. 02. 2017    Alžbetin Dvor - stavba krajiny

Milí priatelia,

Je to neuveriteľné, ale je tomu skutočne tak! Po dlhom, veľmi dlhom čase, sa mi podarilo „v podstate“ dokončiť malé domáce koľajisko Dedovo Enko, ktoré je súčasne mojim prvým dokončeným dielom, ktoré sa nehanbím nazvať koľajiskom. Dokonca s kúskom skromnosti by som si dovolil použiť aj prívlastok modelovým :-)

História Dedovho Enka siaha až do roku 2009, kedy som začal stavať prvý layout v tvare písmene L. No z priestorových dôvodov som musel v roku 2013 pristúpiť k perestrojke a začať budovať úplne nový koncept, ktorý už všetci poznáte, a ktorý práve v tých dňoch spolu s vami kolaudujem.

Minulý rok som viac menej úspešne dokončil pravý diel, na ktorom sa nachádza kataster obce Dedov, no a teraz hlási hotovo aj diel druhý na ktorom sa nachádzajú objekty v správe katastra obce Alžbetin Dvor. Ak máte chuť, môžete sa teraz so mnou pozrieť, že čo sa tu všetko nachádza a ako to všetko vlastne vznikalo:

Na počiatku bola zelená plocha značky „provizor“ a prvým orieškom, ktorý bolo treba riešiť, bol prístup do tunelu pod budúcou stanicou. Moje niekoľko dňové dumanie malo za následok takmer kompletné prerobenie už stávajúceho reliéfu. Vlečkovú koľaj k píle som nakoniec umiestnil na zadnú stranu koľajiska, pílu pred vlečku na tzv. dekel a staničné koľaje už na pevné podložie pred celý areál píly. Najväčším orieškom bol tunelový portál pod stanicou, lebo som ho jednoducho už ďalej posunúť (kvôli prejazdnosti) nemohol, a tak som zvolil poněkud netradičné riešenie, ktoré mi do podhorskej krajiny absolútne nepasuje, ale vysoká zelená to isto napraví ...

Prerobenie krajiny z dôvodu prístupu do tunelu ma v mojom napredovaní kúsok spomalilo, ale aj napriek tomu som mohol začiatkom januára konečne tvoriť niečo nové, čo v mojej hlave vznikalo zo dňa na deň. A tak uzrel svetlo sveta starý pieskovcový lom, ktorý som teda absolútne neplánoval, ale v pohľade na celú túto časť koľajiska si tam dnes neviem predstaviť nič iné.  Bola to prechádzka ružovou záhradou pozerať sa ako pod čepeľou skalpela vznikajú tie nádherné osekané kocôčky, ktoré potom farbou dostali nádherný šat a musím priznať - ešte stále mi tam padá zrak. Keď potom upravíte okolie do zelena a pridáte nejaký ten prach a trs, je to skutočne pastva pre oči. Aspoň pre tie moje a pritom sa na tomto kúsku zeme absolútne nič nedeje. Je tam prázdno, je tam pusto a pozvoľna to celé zarastá.

Keď som sa v lome dostatočne vyřádil presunul som sa o poschodie vyššie a pustil sa do areálu píly. Budova je samozrejme zo stavebnice a je to pre mňa najkrajší barák na celom koľajisku. Ono tie stavebničky sú všeobecne krásne vecičky, až mi za nimi bude ľúto, lebo v ďalšom projekte si chcem stavby stavať sám podľa skutočných predlôh. Celý areál pracovného dvora je vydláždený betónovými panelmi od Mareka a oplotený klasickým 2m vysokým pletivom. Pracovný ruch vdýchnem tomuto ďalšiemu kúsku sveta neskôr, lebo mi ešte všeličo pozháňať a dorobiť.

Teraz bolo potrebné posunúť sa kúsok ďalej doprava a dorobiť okolie tratí, ktoré v týchto miestach vytvárajú na enko celkom slušné prevýšenie a to bolo treba opticky rozbiť. Hral som sa doslova s každým centimetrom, s niektorými aj viac razy, kým som nebol s výsledkom spokojný. Realizoval som jeden pidinápad za druhým, veľa razy aj prerábal a stále takto dookola až kým som nevydýchol naposledy a povedal si hotovo. Týmto spôsobom našiel svoje miesto 40 ročný strážny domček od deda, ktorý som umiestnil na vstupné zhlavie stanice. Rovnako našiel miesto železničný most od Norbiho za 50 centov, popod ktorý vedie poľná cesta okolo lesných búd, cez nechránený prejazd až do lomu. Našla tu miesto kaplnka, kde hľadajú veriaci rozhrešenie. Ale hlavne, ač je to malý a členitý priestor, našiel som tu priestor predovšetkým ja pre svoju sebarealizáciu, pre svoju fantáziu a získal som tu zasa o kúsok viac.

Stavba staničnej budovy od Šikulovcov bola pre mňa laskominka až na lepenie strešnej krytiny, ktorá ma potrápila ako šľak!  Najbližšie okolie stanice už bola prechádzka. Ostal mi tu totiž tak malý priestor, že som ani nemal čo vymýšľať. Takže pár stavení okolo, nejaká ta dlažba, sypané nástupišťa, občasné kríky a nemal som čo riešiť...

Naproti tomu priestor, kde som potreboval napojiť cestu na most ČSSP – to už bol iný oriešok. Spomenul som si totiž, že v stanici Dedov ostala ešte jedna nevyužitá výhybka, ktorá bola pôvodne určená na stavbu železnej cesty v prednej časti panelu až do píly, čo teraz po úpravách v ľavej časti koľajiska už bolo nemožné. A tak som si zasa musel vyhrnúť rukávy a hlboko sa zamyslieť. Joj, ale to bolelo! Na veľmi malom a výškovo členenom priestore som musel vyriešiť tri veci súčasne: Napojenie cesty na most, vedenie vlečkovej koľaje z Dedova do lomu a premostenie hlavnej trati. Najviac ma trápila tá koľaj - stačilo by ju po 30 cm proste ukončiť, ako nejakú odstavnú a tým pádom neriešiť ani premostenie, ale to sa mi zdalo veľmi jednoduché a v budúcnosti by mi to isto nedalo spávať. Výškovo mi to však nehralo z cestou na most. No nakoniec ma predsa len osvietilo J Vlečková koľaj bude, všetko bude! Most bude hrdzavý, zničený, na pokraji zrútenia a z vlečky bude už iba torzo. Občas kúsok koľaje, občas iba podvaly a občas vôbec nič. V minulosti spájala pieskovcový lom so stanicou, ale po vybudovaní cesty svoje využitie stratila a tak chátra, chátra a chátra ... (a ja už viem čo s tým neskôr spravím, heč)

No a to je všetko priatelia, sranda skončila.

Dedovo Enko II HLÁSI HOTOVO! Aké jednoduché to nakoniec bolo. 4 roky AJETO. Pozornejší kukateľ obrázkov si isto všimol, že je tu veľmi málo stromov a veľmi málo detailov. To však nič nemení na tom, že dnešný deň, 24. február 2017 si píšem do histórie, ako deň ukončenia stavby Dedovho Enka II a ďalej sa už idem iba hrať. (zapájať drôtiky, sadiť kríky a stromčeky, vymýšľať somarinky a čačkať, čačkať a čačkať) ... aby som sa mohol neskôr ozvať ešte raz v sekcii krasota a tým dať za enkom definitívnu bodku.   

Obrázky zo stavby areálu Alžbetinho Dvoru nájdete na rajčátku v albume 060, tak ak máte záujem - môžete kliknúť >>>