Najnovšie články nájdete vždy dolu
Milí kukatelia, v sekcii "Diorama" nájdete moje pokusy o tvorbu niečoho účelového, ale aj skúšky rôznych postupov, ktoré by som rád neskôr aplikoval na koľajisku.
14. 2. 2012 Dioráma I. - asfaltová cesta pre fotenie zbierky autíčok
Na úvod tejto novotinky musím priznať, že nápad na čosi takéto sa nezrodil v mojej hlave, ale zaujal ma natoľko, že som bol ochotný prerušiť práce na koľajisku a trošku odbočiť. Napokon bola to výborná príležitosť na tréning flokovania a taktiež som si mohol vyskúšať nový postup pri tvorbe asfaltovej cesty, ktorý mi v hlave strašil už dávno.
Námetom diorámy je stará asfaltová cesta 3. triedy s križovatkou málo používanej a neudržiavanej lesnej cesty. Aby nebola jednotvárna, aj keď je určená iba na fotenie zbierky kultovných autíčok, osadil som ju z menšej časti ešte len malými smrečinami a tu a tam dolepil nejaké tie iné traviny na rozbitie jednotvárnej plochy.
Postup stavby s komentárom a ako sa mi celé dielko podarilo, alebo nepodarilo, si môžete pozrieť na rajčeti v albume 009>>>
3. 9. 2012 Dioráma II. - turistický rozchodník "подарок для вас ..."
V rámci prípravy na prvé stretnutie amatérskych modelárov, som sa rozhodol na pamiatku tejto netrpezlivo očakávanej akcie vyrobiť pre nových priateľov máličky padarok. Ako predlohu som použil fotografie z potuliek Malou Fatrou a o zvyšok sa postarala fantázia. Námetom je horská, kamenistá cesta na vstupe do doliny s odpočívadlom a smerovníkom v merítku 1:120 (moju turistickú úchylku v sebe proste neviem zaprieť).
Rozmery diorámky 135 x 80 mm sú prispôsobené plastovej krabičke od modelov kovových autíčok v mierke 1:43. Podklad tvorí 2 mm hrubý kartón a osvedčený styrodur. Skaly popri ceste sú skutočné a pochádzajú z vrcholu Ostrej, ktorá sa týči do výšky 1263 metrov nad obcou Blatnica v Turčianskej kotline. Všetky zelené materiály sú z dielní firiem Model Scene, Polák a Noch, odpočívadlo a smerovník sú tvorby vlastnej.
Výroba troch kúskov mi zabrala 10 hodín čistého času, čo by si moji noví kamoši zaslúžili isto viac, ale kdo umí - umí ... hahaha. Najskôr som zo styroduru vyrezal hrubý reliéf budúceho terénu a prilepil na podkladový kartón. Boky som zatrel hnedým slovakrylom a celý povrch pocukroval jemne preosiatou hlinou. Cestu som vyštrkoval jemným vápencom a tu a tam pohodil väčšie balvany, aby som dosiahol realističnejší vzhľad podľa predlohy. Výsledok ma milo prekvapil a tak som sa pustil do flokovania. Použil som 6 mm statickú trávu od Nocha, hlinený podklad natrel herkulom, pustil prúd a trepal a trepal. Po zaschnutí jemne oklepal, ostrihal dlhé fúzy, zľahka ofúkal a potom sa dlhóóó kochal pohľadom, ako mi to krásne všetko stojí. Nasledovala výsadba rôznych kríkov, výroba a osadenie odpočívadla so smerovníkom, nafúkanie zvyškov popadaného lístia z vľaňajšej jesene a záverečné jemné poprášenie. Hotové dielko som zľahka prestrekol matným lakom, vyrobil pozadie a zakryl vrchnákom.
Diorámka "Made In Dedovoenko" hlási chotovo! Ak máte záujem, môžete si pozrieť pár obrázkov z výroby a tešiť sa spolu so mnou na blížiace sa stretnutie.
9. 10. 2012 Dioráma III. - mestská ulica, 70-te roky, merítko 1:43
Keď sme vo februári s Edom fotili moje zázraky z neustále sa rozrastajúcej zbierky kultovních autíčok na podklade diorámy I., už vtedy sa nám v hlave honili všelijaké myšlienky. Nie každý model je totiž vhodný do prírodnej scenérie a taktiež fotopozadie nie je to pravé orechové, a tak sa nám postupom času v hlave zrodil nápad vyrobiť diorámu mestskej ulice so zástavbou viacpodlažných budov z obdobia 70-tych rokov. Inšpiráciu som načerpal v uliciach starej Žiliny, nafotil, nameral a bolo vymalováno...
Dnes sa píše 16. december 2012 a ja s pocitom uspokojenia hlásim HOTOVO !!! Po takmer štyroch mesiacoch, chcete-li po 169 hodinách čistej zábavy, je dioráma mestskej ulice dokončená a pripravená na fotenie automobilových modelov v mierke 1:43. Tých, ktoré už vlastním, ale aj tých, ktoré ešte len prídú. Ak vás zaujíma postup stavby celej diorámy, čítajte ďalej. Ak si radšej obzeráte obrázky, vyberte si z následujúcich odkazov a môžete kukjať. Napokon krátke texty nájdete aj tam...
Stavba >>> Cesta >>> Fasády >>> Detaily>>>
Final >>> Dioráma objektívom amatéra >>> Fototest profíka Eda >>> Profesionálne upravené >>>
Postup stavby cesty:
►Základný kameň som slávnostne položil 4. septembra 2012. Viac menej ma donútil Edo, lebo mne sa do modelárčenia akosi ešte nescelo. Pre výrobu cesty som použil 20 mm styrodur, ktorý som orezal pomocou odporovej rezačky na požadovaný rozmer. Ulica dosahuje dĺžku 1200 mm, šírka cesty je 132 mm a šírka chodníkov 44 mm. Mimochodom základný kameň na obrázku pochádza z výšky 3076 mnm, z pohoria Vysoké Taury v Rakúsku ... Aký povrch cesty? Toť otázka? Popatlanie sadrou a preliatie asfaltovou farbou sa mi zdalo moc jednoduché a tak som sa rozhodol pre kockový povrch. Niečo na spôsob kočičích hláv s prímesou vlastnej fantázie a predstavivosti. Pomocou vykrajovacieho kolieska na cesto a ocelového pravítka som do styroduru v približnej vzdialennosti 4 mm od seba otlačil dlhé ryhy a pre dotvorenie kociek som použil samodomo vyrobený nástroj, lebo som nemohol nájsť skrutkovač potrebnej veľkosti. Napokon sa mi s týmto čudom pracovalo celkom fajn, aj keď 8000 kociek je celkom slušná skúška trpezlivosti. Najskôr som vyznačil dva dlhé pásy kociek stredom vozovky a potom postupne kládol kocku za kockou od stredu ku krajnici až kým som nepoložil vysnívanú, poslednú, osemtisícu ...
►Nasledovala záťažová skúška, ktorá skončila na výbornú, a tak som mohol v pohodičke pokračovať. Pre základný náter som zvolil bežne dostupnú hnedú akrylovú farbu, ktorú som nanášal obyčajným štetcom. Bolo potrebné dbať na to, aby farba prenikla do všetkých špár. A takýto výsledok mi ponúkol môj Olympus. Celkom pekné, popojedem bratře ... Nastal čas chodníkov. Materiál opäť styrodur, pravda zrezaný o trošku vyššie, lebo vtedy ešte soudruzi slovíčko bezbariérové nepoznali. Najskôr som vyryl obrubníky a potom pokračoval v krájaní betónovej dlažby, ktorú som sa rozhodol položiť do kosočtvorcov, nech sa to s tou cestou trošku pobije. Kontrolná makrosnímka ma upozornilo na nežiaduce ryhy na obrubníkov, a tak som zobral do ruky kúsok ocelového pravítka a tlačil a tlačil až som tie ryhy všetky nezatlačil. Nakoľko pôjde o staré obrubníky, zrazil som ešte hrany v mieste vzájomných dotykov a prstom zatlačil ostré hrany. Nóóó! Zatiaľ sa práca darí presne podľa mojich predstáv a dokonca mi prináša potešenie. Treba kuť železo dokým je žeravé, a tak pokračujeme... Bolo treba poriešiť odvod vody, ale nechcel som zasahovať do dlažby na ceste, lebo s tou mám iné plány a nechcem to preplácať. Nakoniec som zvolil variantu odvodu vody do kanalizácie popod chodníky. Vyrezať ... Zafarbiť ... Vystrihnúť ... Vlepiť a je to! Na mreže podchodníkových kanálov som použil brusnú mriežku na sadrokartón, ktorá mi tu rozmerovo padla ako .iť na šerbel ...
►A nastal čas patiny. No správne musím napísať - prvej patiny. Prečo a začo pochopíme ďalej. Zvolená metóda napatlania olejovky, vyutierania (inak to bola docela fuška) a následného poprášenia sa ukázala v zábere objektívu, ako správna volba a opäť som musel konštatovať, že sa moje predstavy napĺňajú ... No ale, a toto je čo? Jasné - sikatív! Veru zdalo sa mi, že sa mi akosi dobre s tým olejom dnes pracuje. Chyba! Tošku som to prehnal s riedením, zatekalo to do špár síce takmer samo, ale volaako mi to porozťahovalo špáry a na niektorých miestach kocky doslova zožralo. Smútny večer vystriedalo usmiate ráno, lebo som mal v noci videnie a nakoniec som bol rád, že sa čosi také stalo, lebo (ak sa mi to podarí) dám ceste ešte viac, ako bolo v mojich predstavách pred začatím stavby celého diela ... Najväčšie šlehy som vysypal štrkom, utlapkal a zakapal herkulom. Sadrokartonársku stierku stále nemám, a tak som šiahol po klasickej (už osvedčenej) sádre a začal asfaltovať. O farebný disajn sa postaral pán Polák a na záver dostala slovo sivá temperka, valček a suchá metóda. Výsledok slušný, sám som bol z z toho príjemne prekvapený, ale taktiež som objavil celý rad nedostatkov a zatúžil som to ešte vylepčiť. Takže ... Vymalováno, a ideme na to znovu! Už sa neviem dočkať ...
►Na novo omaľovanom základe som zvolil trošku iný postup ako v prvom prípade. Najskôr som asfaltovou farbou zakapal sadrové miesta a nechal zaschnúť. Hrubšia vrstva farby vytvorila po zaschnutí praskliny a to bolo práve to, čo som potreboval. Na rad prišla tmavo sivá olejovka, napatlanie a vyutieranie (zasa to bola fuška). No a v poslednom rade poprášenie sivohnedým prachom, ktorý som štetcom zapracoval do špár medzi kockami. JO, s výsledkom som bol spokojný, lebo som takýmto postupom dosiahol realistickejšie asfaltové škvrny. Ďalším krokom bolo zamaskovanie hnedého podkladu sivou temperou. Metódou suchého štetca, v smere kockových radov, som postupne aplikoval jemné vrstvy viacerých odtieňov. Jo, jo, to by mohlo byť, zdá sa mi ... Posledným krokom bolo zašpinenie tzv. bordelposypom. Najväčšie špáry medzi kockami a ich najbližšie okolie som posypal štrkom, jemne utlapkal prstami a prestrekol lepidlom v spreji od Nocha. Krajnice som zašpinil smesou hliny, lístia a štrku, pokropil a zakapal herkulom rovnakým spôsobom ako pri štrkovaní koľají. Chodníky som nakoniec iba pretrel svetlosivou temperou a poprášil ...
►Všetko by bolo úplne super, keby... Po zaschnutí lepidla sa stalo niečo, čo proste nechcem ani len komentovať, lebo by som asi hrešil. Veď kuknite sami. Takže spiatky na začiatok, napatlať olej, vyutierať a poprášiť. A už žiadne experimenty! Proste hotovo! Celkovo som venoval výrobe ulice 32 hodín čistého času. Pravda trošku sa to natiahlo mojimi prerábkami, ale nevadí. V každom prípade to bola moja styrodurová prvotina, na ktorej som si vyskúšal veľa rôznych postupov a mal možnosť posúdiť ako sa na tomto podklade správa olej, voda, tempera, či sikatív. Myslím si, že sa mi podarilo vytvoriť celkom slušný podklad pre fotenie zbierky autíčok, ale to posúdime spoločne až neskôr. Teraz si chvíľu oddýchnem a potom hurá na fasády! Celý postup aj s obrázkami vo vyššom rozlíšení nájdete na rajčeti v albume 019 >>>
Postup stavby fasád:
► Nastala dobrá konštalácia hviezd, a tak som sa s chuťou pustil do fasádovania. Z fotoarchívu som vyhrabal tri obrázky starých žilinských domov, vytlačil a meral a meral a meral. Keď som si v hlave urovnal všetky detaily, pustil som sa do práce. Najskôr všetko v správnej mierke preniesť na kartón a potom rezať a rezať... Hrubú fasádu som vytvoril zo styroduru, ktorý som narezal odporovou rezačkou na hrúbku cca 6 mm. Nalepil na kartón, zaťažil a oddychoval. S drobnými nerovnosťami som si veru starosti nerobil, lebo medveď. Pomocou pravítka a kolečka na cesto som vytvoril štruktúru fasády prízemia a pomocou rydla o hrane cca 5 mm som vyznačil kamenný základ. Nakoniec som skalpelom všetko krásne orezal podľa podlepenej šablóny ... Na rad prišli drobné stavebné úpravy, ktoré hotovému dieľku dodajú ten správny tretí rozmer (aspoň dúfam). Do otvorov budúcich okien som vlepil rímsy a parapety, na jednej fasáde som otehloval priestor budúcich vchodových dverí, inde zasa spravil prípravu na padajúcu omietku, a tak ďalej a tak ďalej ...
► Na prekrytie styrodurových nerovností som použil špeciálny tmel, ktorým som nechcené ďurky v niekoľkých vrstvých prepatlal a po vysušení celú fasádu poťupkal štetcom s krátkymi štetinkami ... Základný náter je temperový, namiešaný z odtieňov bielej, hnedej a čiernej. Po zaschnutí som na celú plochu aplikoval polákovic bielu patinu a všetko zavŕšim neskôr suchými kriedami ... A došlo na okná! Neskutočná babračka, neskutočné množstvo pokusov! Najskôr som skúšal vyrezávať z plastu, ale to bola nekonečná práca a tak som šiahol po 1mm kartóne a rezal a rezal a rezal... Občas išlo čo-to do koša, občas sa zadarilo, no nakoniec som sa musel uspokojiť a šliapať ďalej, lebo vianoce sa blížia a mňa čakajú ešte ďalšie dve fasády. Obrázky s celkovým postupom stavby fasád nájdete v albume 021 >>>
Detaily:
► Hurá na detaily. Nastal čas tvorby miestností a inštalácie osvetlenia. Najskôr bolo potrebné vystavať steny a položiť podlahy. Použil som 1 mm kartón, ktorý som polepil texturami nájdenými na nete a upravenými do požadovaného merítka. Po vlepení podláh, stropov a priečok som podľa elektro schémy naťahal káblové rozvody. Kabeláž síce nevyzerá nijako vábivo, ale pre tento účel je postačujúca. Ostávalo ešte premyslieť ovládanie, lebo celá dioráma, aby nebola fádna, bude mať 4 svetelné okruhy a potom už iba vyskúšať funkčnosť. Sfítí !!! Keď zbadáte na rajčeti pouličné lampy, prosím nekritizovať, viem že sú obróvske, no nemám skutočne čas a momentálne ani chuť s tým niečo porobiť. A nepoviem ani neskôr, lebo viem, že neskôr proste nebude... Na niektorých obrázkoch mi akosi silno žaria okná, no v skutočnosti to vyzerá celkom normálne. Stále sa učím ako modelár a budem sa musieť ešte veľa učiť aj ako fotograf...
► A teraz rýchlo spiatky na prednú stranu diorámy. Na výrobu väčšiny striech som použil polotovary v merítku 1:45. Najskôr natrieť olejovou farbou a utierať a utierať, no a pre dokonalosť treba ešte poprášiť polákovic svetlým prachom. Na obrázku vidíte strešnú krytinu tesne pred nalepením na fasády. Rovné strechy som vyrobil z papierovej lepiacej pásky, kde po natretí asfaltovou farbou od Poláka získala takmer realistický vzhľad. Skutočná piplačka a babračka bola výroba okapov a strešných zvodov. Naštastie som mal po ruke vhodné polotovary a tak som zvládol aj túto úlohu. Nalepiť držiaky, tri razy pretrieť, napatinovať - to ešte ako tak šlo, ale s lepením na fasády som sa veru potrápil. Veď na obrázkoch si to pozriete sami.
► Posledné hodiny prác na dioráme som venoval skutočne tým najmenším detailom, že nech to aspoň trošku zachránim. Pouličné lampy a kartónové rámy okien sú nie dobré, a tak som musel ešte moc vymýšľať. Vyhral som sa s kvetinkami v truhlíkoch na oknách, na dvere osadil kľučky, vyrobil aké také zábradlie na balkón, poškodil strešné zvody a okapy, vysadil popínavý brečťan, vyrobil logá miestnych podnikateľov, do okien zavesil záclony (aj keď aj tieto... nono), dorobil schodíky ku dverám, namotal dva a pol páru stromčekov, na fasádu ONV osadil budovateľské heslo atď... atď ... No a keď kalendár ukazoval 16. december, zahlásil som Edovi HOTOVO a zhlboka si vydýchol. Bože ľudkovia, ani si neviete predstaviť ako ja sa teším na Dedovo enko !!!!! Obrázky s detailíkmi nájdete v albume 022 >>>
31. 8. 2014 Dioráma IV - "trať pod skalou"
Tak som sa vám priatelia zasa po čase pustil do zábavy. Blížilo sa III. modelárske stretnutie a tentoraz sme neboli hostiteľmi my a tak sa patrilo prísť za kamarátmi s niečim lepšejším a možno aj krajším. Drevený modelár bol jasný, toho najviac poteší kopa krásneho tvrdého dreva, ale čo tý dvaja tétečkári??? Nakoniec padlo rozhodnutie vyrobiť čosika pre vystavenie ich obľúbeného modelíku.
Námetom sa stala podhorská lokálka s lesnou zvážnicou, lebo som chcel využiť fotografie z potuliek prírodou, ktoré som nafotil kdesi nad Žilinou keď ma očarili osekané skaly okolo lesnej cesty a taktiež som chcel vyskúšať metódu tvorby lámaného kameňa zo styroduru. Takže základ bol jasný a hurá do práce...
Rozmery podstavy diorámy sú 30 x 20 cm a stavebným materiálom sa stal už spomínaný 30 mm styrodur ktorý som narezal do požadovaného tvaru a navŕšil z neho spolu 4 poschodia. Budúce skalné steny som jemne narezal zalamovacím nožíkom v smere kamenných vrstiev, čo som okukal taktiež v prírode. Joj to bolo neporiadku, no domáce pochopenie bolo obdivuhodné a tak som si po sebe dokonca poupratoval :-)
V ďalšom poradí som na niektoré miesta takto narezaných skal naniesol vrstvu sadry a pred ztuhnutím vytvaroval dlátkom do požadovaného tvaru. Po vysušení som celý model natrel najskôr riedenou farbou na plast, potom riedenou černou temperom s dôrazom na zatečenie do všetkých špár a nakoniec farbou sivý kameň od Poláka. Tým bol pripravený základ pre finálne farbenie, pre ktoré som v tomto prípade zvolil olejové farby. Šak treba skúšať, nie? Celistvé (sadrové) časti skal som dofarbil v odtieňoch sivej a pre lámaný kameň som zvolil odtiene pieskové. Použil som metódu suchého štetca a bez prestávok na schutie som nanášal postupne niekoľko vrstiev od tmavších odtieňov po svetlejšie. Trošku som sa toho bál, lebo doteraz som využíval najmä tempery a polákovic farbičky, no musím priznať že som bol príjemne prekvapený.
Zelený základ diorámy tvorí statická tráva na hlinenom podklade. Prvá vrstva 2 mm statika od Poláka, druhá vrstva 6 mm statika od Nocha. Vysoké kríky sú vyrobené z minuloročnej nevydarenej úrody merlíka a z dvoch odtieňov listia. Postup výroby rovnaký ako na koľajiksu. Nízke kríky sú nastrihané z foliáže "lučné kvety - žlté" od Poláka, no a ihličňany - tak tie sú z dielne Aleša Oksu.
Výroba dvoch kusov diorám mi zabrala asi dva týždne po večeroch a ak si dobre pamätám, všetko išlo ako po masle a výsledok ma samotného prekvapil. Viem tých metód výroby a pohľadov na výsledok je veľa a nie každý zdieľa môj názor, no pre mňa je dôležitý fakt, že som po dokončení oľutoval, že som si nespravil tretí kúsok pre seba :-)
Ak máte záujem, môžete si v albume 043 pozrieť pár obrázkov z výroby a v textoch počítať ešte viac >>>
2. 1. 2015 Dioráma V - "hradná veža"
Na dvere klopkali Vianoce a bolo treba sa povenovať aj iným činnostiam ako dostavbe domčekov, a tak pretože som si v tom zhone nedokázal vyčleniť dostatok času potrebného na dokončenie, pustil som sa aspoň do jednej utešenej maličkosti, aby som z toho úplne nevypadol...
Už dlhší čas som dumal nad výrobou gulatej hradnej veže, a pretože som to vydumal, pustil som sa s chuťou do stavby. Minidiorámka má kruhovú podstavu o priemere 18 cm a je vysoká asi 16 cm. Materiál - styrodur.
Najskôr som na odporovej rezačke vyrezal 3 kolečka o hrúbke 30 mm a priemere cca 50 mm a potom vnútri menšie kolečka, tak aby šírka budúceho hradného múru ostala asi 6 mm. Nasledovalo rytie kameňov v čom mám už docela slušnú prax. Najväčším orieškom v čase dumania bolo ako vyryť kamene na vnútorný múr, no a pretože som to vydumal, tak som sa do toho mohol pustiť. Viac ukazujú obrázky, na ktoré odkazujem v závere tohoto článku.
Na lepenie som použil osvedčený herkules a na tmeleni spár šlahaný tmel onetime z Baumaxu. Fakt odporúčam, lebo sa s ním robí úplne suprovo. O zeleň sa postarali rôzne zvyšky foliáže, ktorých mám v skrini veru dosť. Farbil som Polákom a temperami, tentoraz som olejovky nepoužil, lebo som tu potrebu proste necitíl. No a napokon štrky rôznej frakcie, preosiata skutočná hlina a prach celé dielko dotvorili do finálnej podoby.
Vzhľadom na to, že pri stavbe diorámky hradnej veže neboli použité žiadne nové prevratné postupy, nebudem nosiť drevo do lesa a priamo odkážem na fotogalériu na rajčteti, kde v albume 048_Diorama_Hradna_veza si vlastný postup môžete kuknúť sami. Ačkoliv sme sa s novým Nikonom ešte nespriatelili, pridal som tam aj finálne obrázky a pár detailov, že nech sa možno aj potešíte >>>
... a ja sa idem konečne bavkať s Dedovým Enkom ...
02. 02. 2015 Dioráma VI - "Osada u babky Hildy"
Keď moja vnučka Sabinka videla prvý krát dokončený hradný vrch na Dedovom Enku, bola celá unesená a zatúžila mať niečo takéto podobné doma v izbičke. "Dedó, dedó", žadonila, a tak sa dedo zamyslel a povedal: "Dobre moja, ale spravíme to spolu, aktívne sa budeš zapájať a všetko to čo budeš môcť urobiť sama, sa naučíš a ja ti pomôžem iba s tým, čo by si ešte nevedela..." Písal sa apríl 2014 a Sabi mala vtedy 6 rôčkov. (dnes má už 7:)
Tak teda pome na to! "Doma si pomeraj skrinku, aby sme vedeli ako veľkú tú našu diorámu spravíme a tu máš papier a nakresli mi, ako si to predstavuješ a čo všetko by si tam chcela mať." No a kedže Sabi bola veľmi šikovná a fantázia jej pracovala na plé obrátky, náčrtík bol hotový čo by dup a mohli sme sa do toho pustiť.
Základ diorámy tvorí styrodur, ktorý je predsa len pevnejšieho zrna, ale všetko ostatné už bolo treba vyrezať s polystyrénu, do čoho sa Sabi pustila s neuveriteľnou chuťou. Dokonca mám taký pocit, že táto časť stavby ju bavila azda najviac, lebo to bolo predsa len niečo úplne nové s čím sa ešte nestretla. No veď uznajte sami, ktoré 6-ročné dievča pracuje na odporovej rezačke :-)
No nie všetko bola taká brnkačka ako rezanie polystyrénu. Prišlo aj na náročnejšie práce a najmä na tie, pri ktorých treba trpezlivosť. A tu som sa veru obával, že naše úsilie výjde na zmar. Opak bol však pravdou, lebo Sabi sa tejto úlohy chytila a zvládla ju na jednotku. "Dobré vedieť, Sabinka, keď budem zasa niekedy robiť múry na železničku, viem kto mi ich spraví, lebo mňa to stráááášne nebaví..."
Všetko čo sme spolu vyrezali sme nalepili na základovú dosku a tým sa nám podarilo vytvoriť hrubý terén, ktorý sme potom orezávali a brúsili až do tej miery, kým sa nám to obom páčilo. No a potom bolo treba všetko natrieť, ale hlavne koryto budúceho potôčika, aby nám vodička nevytekala von. Samozrejme hlavnú úlohu pri týchto prácach hrala opäť Sabi a veru bolo radosť sa na ňu pozerať.
Nastal čas na stavbu domčekov. Oops, tak toto hádam ani nepostavíme. "Dedo, čo s tým budeme robiť? Toľko rôznych malých kúskov, ako to postavíme?" "No pekne postupne, niečo porobíme spolu a zvyšok - to zložitejšie potom dorobím sám." A tak sme sa do toho pustili...
Najskôr sme odrezali a pekne očistili jednotlivé steny domčekov a potom okienka, ktoré sme jedno za druhým vlepovali do správnych otvorov v stenách. Napokon sme steny slepili a nechali pekne vyschnúť. S farbením a patinou som sa potom pohrál sám a doplniť ostatné detailíky už bola brnkačka. Keď sa tak spätne pozerám na celú dobu stavby, ešte dnes mi behá mráz po chrbte, keď si uvedomím ako Sabi ostrým zalamovacím nožíkom orezávala tvrdé plastové diely a neviem pochopiť, kde som nabral tú odvahu, že som ju to nechal rezať samú. Pravda bola pod nepretržitým dozorom, ale aj tak stačilo málo a šmyk, šmyk - hľadali by sme prstíky po zemi. Sabi SUPR! Ale dobre si zapamätaj, že toto ešte sama nemôžeš, tak nech ťa niečo také domka ani len nenapadne ...
Pri ďalšej návšteve sme sa pustili do finálnej úpravy terénu. Najskôr pekne nafarbiť čokoládovou farbičkou a potom pekne pocukrovať travičkou. A ako sa na správneho deda sluší - najlepšie dva razy. Najskôr krátku travičku a potom dlhú travičku. Mňo a teraz už iba stačí nalepiť domčeky a lampičky a pekne to zapojiť a učesať a počkať na Ježiška, či náhodou nám niečo neprinesie ...
A priniesol, veď aký by to bol Ježiško, keby nepriniesol, že. Pustili sme sa do úplného, ale fakticky úplného finále. Zasadili sme spolu lesík, kríčky, kvetinky a bolo vymalováno. Ako to však všetko vyzerá spolu, alebo ako sme postupovali úplne že krok za krokom - to si môžete pozrieť v galérii v albume 051 >>> To tu neprezradíme. Nie, nie.
Tak pekné dníčky vám všetkým kukatelom týchto stránok a čitatelom týchto písmeniek prajú Sabi a dedo...