7.9.2012    Prvé historické stretnutie modelárov

Vysnívané a dlho očakávané sa stalo skutočnosťou. V dňoch 1. - 2. septembra 2012 sa uskutočnilo vo Veľkej nad Ipľom prvé historické stretnutie rovnako postihnutých ľudí, emailových kamarátov a amatérskych modelárov. Hostiteľmi a organizátormi celej akcie boli Norbi s manželkou Luckou a malou roztomilou Lucinkou, ktorí pre ostatných účastníkov prestreli bohatý stôl plný všelijakých prekvapení.

Na úplnom začiatku, niekedy pred rokom, boli Samba, Roman, Hudi a Dedo, ktorí si tu a tam vymenili krátku správu, odovzdávali si skúsenosti, vedomosti a delili sa spolu o modelárske úspechy aj trápenia. Postupne medzi naše riadky a obrázky prenikali naše manželky, priateľky a deti, no a dnes už máme za sebou kopec spoločných zážitkov, ktoré v nás budú ešte dlho doznievať. Škoda len, že Hudi sa zúčastniť nemohol, bol však v duchu s nami a nabudúce si to isto vynahradí.

Pome ale pekne poporiadku. Stretnutie začalo v sobotu ráno krátko po ôsmej a už po privítaní nám všetkým bolo jasné, že nudiť sa veru nebudeme. Ešte sme sa nestihli ani usadiť a už sme mali každý v ruke pohárik na zdravie. Pán domáci s manželkou to proste vzali od samého začiatku pevne do svojich rúk a keď k tomu ešte pridám, že od samého rána po celej záhrade rozvoniaval gulášik, viete si isto všetci predstaviť tu úžasnú atmosféru, ktorá nás ihneď "dostala". A ač sme sa nikdy predtým nevideli - rozprávanie nemalo konca kraja. Neskutočné! Každý s každým si vedel tu svoju tému nájsť a bolo to úplne bezprostredné. No modelárske stretnutia nebývajú iba o diskutovaní za guľatým stolom, a tak Norbi zavelil a "krajšia", mužská časť sa disciplinovane odobrala na miesto činu, aby sme na vlastné oči konečne videli to, čo už dávno poznáme z obrázkov na nete. (Babenky sa museli hold chvíľu zabávať samé, no dlho to nevydržali a šup za nami.) Vedeli sme, že vstupujeme do kráľovstvá a očakávali sme príjemný šok, ale skutočnosť naše očakávania niekoľkonásobne prekonala! Vážne som nevedel kam s pohľadom skôr. Či obdivovať koľajisko, skúmať jeho detaily, obdivovať jeho veľkosť, či obzerať poklady vo vitrínkach alebo zízať s padnutou sánkou na vynovenú garáž, či počúvať slová šťastného majiteľa, alebo, či, alebo, či, alebo, či. Veď nakoniec môžete všetci kúsok z toho pozrieť na rajčeti v albume 018 >>> a v popisoch obrázkov počítať viac. Ja k tejto téme už poviem iba toľko, že do Norbiho kráľovstvá sme sa za tie dva dni vrátili niekoľkokrát a vždy sme objavili čosi nové, ďalšie, doteraz nevidené.

Uff, ale nám akosi vyhládlo. Tož sa pochválte hostitelia, čože sa to skrýva za tou vôňou? "Hmm, tak to veru nemá chybu! Excelentné!". Nieje jednoduché uvariť gulášik tak, aby ste sa trafili súčasne do chuti detí aj dospelých, no Norbimu s Luckou sa to podarilo na jednotku a všetci sme sa ešte dlho zalizovali až za ušami. Nasledovalo krásne poobedie, plné všelijakých činností, bavilo sa, športovalo, hralo na gitáru, spievalo sa, broukalo sa, objavovalo a obdivovalo nielen to modelárske, ale aj domáce a rodinné. Atmosféra pod Cerovou vrchovinou toho dňa bola veľmi priateľská a keby nás niekto potajomky pozoroval, vôbec by mu neprišlo na um, že títo ľudia sa vidia prvýraz v živote. Na večeru hostitelia pripravili grilovačku o dvoch chodoch. Najskôr sme si pošmákli na bravčovinke vo vynikajúcom, žiaľ utajenom, páce a potom na kuracom šiškebale so slaninkou. Mňam! Nasledovala prechádzka okolo neďalekého rybníka, kde zapadajúce slniečko ešte viac umocnilo výbornú atmosféru stretnutia  a  navyše k nej pridalo punc "romantické". A v tomto duchu sme pokračovali až do neskorých nočných hodín pri premietaní všelijakých zaujímavých dokumentov, filmíčkov a videí, ako inak, prevažne s koľajovou tématikou. Dobrú noc priatelia, zajtra pokračujeme...

Dobré ránko priatelia, pokračujeme... Ač noc bola veľmi krátka o únave nemohla byť ani reč. Do nedeľného rána sme sa zobudili s úsmevom na perách a s chuťou sme sa pustili do bohatých raňajok, ktoré naši hostitelia pripravili v altánku v štýle švédskych stolov. Mňam, to bolo dobrútkavé ráno, a tá kávička s cigaretkou - raj to na zemi. Po krátkej porade ako ďalej, sme sa rozhodli pre aktívny pohyb na čerstvom vzduchu a vyrazili smer Cerová vrchovina. Našim cieľom bol hrad Šomoška, ktorý sa nachádza na hranici s Maďarskom a ku ktorému vedie veľmi pekný náučný chodník spoza obce Šiatorská Bukovinka. Od parkoviska pri Šimonovej veži prechádzame najskôr proti prúdu Bukovinského potoka k jazierkam s prameňom a potom už strmšie ku kamennému moru, nad ktorým sa nachádza nádherný kamenný vodopád. No a odtud je tu už iba kúsok na vrchol, kde si v zrúcaninách Šomošky doprajeme dlhý oddych a vychutnávame posledné chvíle končiaceho sa stretnutia. Myslím si, že každému z nás bolo v tejto chvíli trošku smutno, že sa musíme rozlúčiť, no úsmev sa nám z tvári nestratil, lebo vieme, že sa v budúcnosti budeme stretávať naďalej a že život proste nekončí.

Takže Norbi, Lucko a Lucinko, úprimné a srdečné poďakovanie za prípravu, úžasnú organizáciu, starostlivosť, bohaté pohostenie, milé a krásne darčeky, proste za úplne všetko. Neskutočne sme si u vás oddýchli. Norbi, si fajn chlap! Vieš to? Osobitne ďakujem za tvoj prípitok na pamiatku môjho deda. Lucka, obdivujeme ťa a vážime si všetko, čo si dokázala pre nás urobiť, aj napriek bolestiam, ktoré ťa sprevádzali. Lucinko, zázrak maličký, ďakujeme za to hravé a milé, a za úsmevy krásne. Romane, Martinko, Barborko, Viktorko, radi sme vás poznali, ďakujem za darček, bolo s vami moc fajn. Na takéto stretnutia sa nezabúda, tešíme sa už dnes na tie budúce. Roman díky za gitarovú romantiku a klobúk dole pred tvojim papierovým umením, ktoré obdivujem. Babenky ďakujeme za chvíle s vami, držkajte sa a všetko dobrééé...

A ako hodnotí prvé historické stretnutie modelárov sám organizátor? Nuže kuknite na samba-vlaky.eu >>> a nahliadnite sami do duše človeka, ktorý to všetko začal kedysi dávno, keď na stránky dedovho enka okrem iného napísal:

"Zdravím Vás. Neviem ako Vás osloviť, lebo nemáte uvedené meno, tak sa hodí Pán modelár. Kamarát ma naviedol na túto stránku a musím mu za to poďakovať. Veľmi dobre som si počítal a keďže som začiatočník, našiel som si tu aj dobré rady. Je to veľmi pekné a veľmi dobre sú urobené aj tieto stránky o Dedovom koľajisku. Váš dedo musel byť super človek, keď ste mu dali takúto poctu. Je to naozaj kusisko nádhernej a precíznej práce, čo ste odviedli na tomto utešenom koľajisku. Ja modelujem v mierke TT a to je dosť malá mierka, ale vaša práca v mierke N si zaslúži obdiv. Chcem ešte raz poďakovať za to že som mohol zhliadnuť tieto stránky. Prajem ešte veľa dobrých nápadov a pevné ruky pri modelovaní. S pozdravom a prianím pevného zdravia Samba."